Ako to teda vlastne s tým údeným je? 
Ukážeme si to na príklade najbežnejšie predávanej údeniny, ktorou je údená krkovička bez kosti. Tá sa pripravuje z čerstvej bravčovej krkovičky, ktorá sa zbaví kosti. Takáto krkovička má v surovom stave hmotnosť približne 2 - 2,5 kg. Pri výrobe tradičnej údenej krkovičky sa toto mäso nasolí nasucho (obalí sa vrstvou soli) a necháva sa presoliť po dobu minimálne 10 dní. Počas tohto procesu vytiahne soľ z mäsa časť voľnej vody a hmotnosť sa zmenší približne o 15%. Po vysolení sa mäso opláchne od zvyškov soli a nechá sa vyúdiť studeným dymom na bukovom dreve. Tento proces trvá približne 8 - 12 hodín a mäso pri ňom stráca ďalších približne 15% hmotnosti. Výsledná údená tradičná krkovička má preto hmotnosť cca 1,7 kg, ale s obsahom mäsa 100%. Inak povedané, na výrobu jedného kilogramu tradičnej údenej krkovičky sme použili približne 1,3 kilogramu surovej bravčovej krkovičky.
A ako sa vyrába "super" akciová krkovička?
Základom je opäť taký istý kúsok bravčovej krkovičky (aj keď v absolútnej väčšine v mrazenom stave) s hmotnosťou povedzme 2,2 kg. Pozor! Teraz prichádza zázrak, namiesto solenia nasucho sa solí tzv. vnútrosvalovým nástrekom. Do kúska krkovičky sa zaborí 50 -100 -150 ihiel, ktoré do nej natlačia zo všetkých strán slaný roztok. Ten okrem soli obsahuje ešte všeličo iné - stabilizátory, farbivá, dochucovadlá, dymovú arómu atď. Celý proces solenia je tak násobne rýchlejší a už o niekoľko hodín sa krkovička varí, pri tomto procese naberá ďalej na hmotnosti. Po uvarení putujú rýchlo do udiarne, aby mal výrobok akú–takú farbu, pripomínajúcu údeninu. Po vyúdení, ktoré trvá podľa technológie 1 - 3 hod., sa výrobok ochladí a zabalí. Hlavná úloha PVC obalu je udržať to všetko pokope. Výsledná údená krkovička má hmotnosť 3,5, ale niekedy aj 5 - 6 kg. Podiel mäsa sa znížil na 40 - 30 %, v extrémnych prípadoch sa podiel mäsa znižuje až na 12% (!) Akú má takýto výrobok zdravotnú, dietetickú a gastronomickú hodnotu, si každý domyslí sám.
Teraz trochu matematiky.
Tradičná krkovička je „drahá“, povedzme, že stojí 10 €/kg. Ak sme si ale chceli kúpiť mäso a nie soľný roztok, tak potom sme kúpili 1 kg mäsa za 10 €, navyše zdravotne bezpečného a chutného. Naproti tomu máme akciovú krkovičku za výbornú cenu, napríklad 5 €/kg. Tu sme však kúpili iba (buďme optimisti) 40% mäsa a zvyšných 60% tvorí zmes všakovakých chemických tekutín. Takže sme za jeden kilogram mäsa zaplatili 12,50 € (!) pri 20%-nom obsahu by to bolo už 25 €/kg (!!!) Inými slovami akciová „striekaná“ údená krkovička a iné mäsá sú síce drahšie, ale zasa oveľa menej chutné a zdravé :)

Porozmýšľajte, čo dáte na sviatočný stôl svojim blízkym, deťom a rodine.
Širokú ponuku tradičných údených mias nájdete aj na masodomov.sk
![]() |
![]() |
![]() |
Vypracoval: Ing. Boris Halaj

































__________________________________________________



Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-