Základom udržateľnosti nášho regiónu je práca s mládežou. Mladí ľudia dneška budú možno v blízkej budúcnosti lídrami v našom regióne, ale to len v prípade, ak v ňom ostanú, prípadne sa doň vrátia. Bez mládeže nemá región dlhodobú perspektívu na lepšiu budúcnosť a našou úlohou je pomáhať mladým ľuďom pretvárať náš región či Slovensko na miesto pre lepší život, a to aj formou neformálneho vzdelávania. Práve tomuto sa zaviazala vo svojom projekte PlaNET SOEN Agentúra pre rozvoj Gemera. Projekt PlaNET SOEN z dielne Agentúry pre rozvoj Gemera sa na území BBSK realizuje v spoluprácami s desiatkami stredných škôl, podnikateľov, úradov práce a samospráv vďaka programu Erasmus a AEIF od roku 2016.
Dňa 11.12. 2019 na konferencii s názvom „Empower – No Uznaj“ organizovanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a školstva a Iuvenou – Slovenským inštitútom mládeže získal tento projekt víťazstvo v kategórii „Projekt medzisektorovej spolupráce s uplatnením prístupov neformálneho vzdelávania za rok 2019“. Cenu odovzdal riaditeľ Odboru mládeže Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a viceprezident Európskeho riadiaceho výboru pre mládež pri Rade Európy Ivan Hromada.
Zaujímavé na projekte je, že aktivity projektu sa zrkadlovo implementujú nielen na Slovensku – v súčasnosti sa aktivity školského participatívneho rozpočtu implementujú na evanjelickom Gymnáziu v Banskej Bystrici, ale aj u partnerov v Poľsku, Slovinsku a Portugalsku. Keďže mládež nemá v tzv. zabudnutých regiónoch veľa príležitostí, projekt PlaNET SOEN je projektom zaoberajúcim sa mládežou vo veku 15-19rokov a tím ľudí z Agentúry pre rozvoj Gemera spolu s podnikateľmi, samosprávami a dobrovoľníkmi ich učí vytvárať si vlastné príležitosti/projekty vo svojom regióne/škole/komunite.
Každá jedna fáza projektu je založená na princípoch neformálneho vzdelávania, pričom vychádza z potrieb regiónu a má za cieľ zabrániť tzv. „odlivu mozgov“ z Banskobystrického samosprávneho kraja a prispieť k budovaniu kapacít a kľúčových kompetencií v oblasti prípravy na trh práce prostredníctvom rôznych nástrojov. Týmito nástrojmi sú napr. školský participatívny rozpočet, mentoringy a stáže v regionálnych podnikoch, ako aj budovanie kapacít v regióne formou medzinárodných a lokálnych tréningov na podporu projektových ideí, podnikania a tvorení/udržaní príležitostí vo svojom regióne.
Zdroj: Agentúra pre rozvoj Gemera
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.