(CR) predpokladá zmeniť zaužívané schémy myslenia. Súčasná náročnosť návštevníkov, účastníkov CR, mimochodom poznáme to z našich dovoleniek v zahraničí, kedy máme možnosť porovnávať i poučiť sa, núti prevádzkovateľov a poskytovateľov služieb v CR, výrazne profesionalizovať a skvalitniť predovšetkým ľudský domáci potenciál. Inými slovami, zvýšiť vzdelanostnú a odbornú kvalifikáciu všetkých, ktorí sa na poskytovaní služieb v CR v danom životnom priestore podieľajú. Podnikanie v cestovnom ruchu má svoje riziká a prináša aj nečakané neúspechy, ktorých príčiny môžu vzniknúť úplne inde, mimo náš životný priestor, a nemáme na nich žiadny dosah. Politická nestabilita, lokálne konflikty, hospodársky problémy atď. Neúspech, pokiaľ ho vnímame ako súčasť rizika podnikania, má pozitívny motivačný charakter a nie deprimujúci. Dlhodobé podnikanie je permanentné úsilie aj zápas o miesto na trhu, o meno, úspech a zisk. A v tomto systéme celoživotného podnikania sa nedá zbohatnúť zo dňa na deň, tak ako na jednotlivých aktivitách sa dá zarobiť a prilepšiť si, ale nie zbohatnúť.
2/ CR je pre okres Rožňava, ako súčasť širšieho historického regiónu Gemera-Malohontu, najvhodnejším a najprístupnejším spôsobom podnikania z dvoch daných dôvodov:
A – Bohatý a pestrý potenciál územia, jednotlivých dedín, mestečiek, mikroregiónov a regiónu ako celku.
B – Historické bohatstvo vytvorené ľudskou činnosťou – ľudová architektúra, hrady a ich zrúcaniny, kaštiele, kúrie, jedinečné kostoly a kaplnky vrátane ich originálnych interiérov, historické svetské stavby už zrekonštruované a ďalšie čakajúce na rekonštrukciu, banské a hutnícke stavby, hámre, kováčske dielne, miestne a okresné múzeá, galérie, pamätné izby, cintoríny, archeologické náleziská, svetské i cirkevné archívy s nesmiernym bohatstvom historických listín a dokumentov, čakajúcich na spracovanie a sprístupnenie.
Kto iný, ak nie domáci, by mali tento daný a dostupný prírodný a ľudskou činnosťou vytvorený potenciál využiť v rámci CR? Kto iný, ak nie, predovšetkým, domáci ľudský potenciál by mal z toho profitovať?
3/ Vzdelávanie a zdravý patriotizmus, tam niekde je skrytý potenciál všeobecnej kultúrnosti a úspešného podnikania aj v CR. Vzdelanie sa dá zreteľne zadefinovať v dvoch rovinách – všeobecnej, v ktorej miestne obyvateľstvo pozná a zaujíma sa o históriu svojej obce, mestečka, regiónu, a odbornej, to je manažment a profesionáli priamo sa podieľajúci na poskytovaní služieb v cestovnom ruchu. Vzdelávanie je nielen školský systém na všetkých úrovniach, ale aj mimoškolský systém na báze cieľavedomého, organizovaného a dobrovoľného vzdelávania najmä v miestnej a regionálnej histórii, v ovládaní cudzích jazykov, vo výchove miestnych a regionálnych sprievodcov CR, v príprave a pravidelnom celoživotnom vzdelávaní manažmentov a personálu subjektov podnikajúcich v CR, ale aj zástupcov samospráv, miestnej štátnej správy, cirkví, potencionálnych záujemcov o podnikanie v CR, občianskych združení v rámci celo regionálneho úsilia a aktivít „Pomôžme si sami“. Vzdelávanie a postupná realizácia poskytovania služieb v CR, marketingových aktivít, zodpovedajúcich ich úrovni, rozsahu a kvalite je cesta, ktorá dáva zmysel i prácu. Vízia, ktorá je pred nami ako nástojčivé volanie po sebarealizácii.
4/ Určite by pomohlo veci CR v regióne pripraviť a realizovať niekoľko cielených informačných konferencií alebo pracovných stretnutí zameraných na budúce projekty rozvoja CR, pod patronátom miestnej štátnej správy, samosprávy a KSK za účasti kvalifikovaných a erudovaných odborníkov z oblasti CR, psychológie, domácich i zahraničných fondov, ľudí z praxe orientovaných na spoluprácu v rámci existujúcich úspešných destinácií domáceho CR.
CR vo svojej podstate je nielen individuálnym umeleckým vystúpením jediného husľového virtuóza, ale a najmä, je to orchester desiatok, stoviek ba aj tisícov dobrovoľne zladených a spolupracujúcich individuálnych poskytovateľov služieb v CR v danom priestore. Je to spolupráca kultúrnych ľudí v rámci konkrétneho regiónu, ktorý si postupne dlhodobo a cieľavedome buduje meno, vytvára destináciu o ktorej sa hovorí, ktorá začína byť zaujímavá, hojne navštevovaná pre rozmanitosť, pestrosť, kvalitu a cenovú prístupnosť poskytovaných služieb. Destináciu v ktorej sa domáci i zahraničný hostia cítia dobre a sú spokojní s úrovňou a výberom ponúkaných služieb, aj prístupom personálu, súc presvedčení, že personál má skutočný záujem o spokojnosť svojich hostí. V neposlednom rade, že všetci, ktorí sa podieľali na vytvorení dobrého mena destinácie si prídu na svoje v podobe zisku, ktorý im zabezpečí slušnú životnú úroveň pre celú rodinu.
Nuž o kom a o čom to je? Je to o každom z nás, o našej všeobecnej kultúrnej úrovni, o našej odbornej a kreatívnej zdatnosti, cieľavedomosti, o našej výdrži a trpezlivosti vybudovať v našom životnom priestore dlho udržateľnú vyhľadávanú a prosperujúcu destináciu CR. Je to o úspešnom príbehu celých generácií. Zázraky sa nedejú na počkanie, iba ak v rozprávkach. „ Nedôveruj šťastiu bez námahy“, povedal mi otec v čase, keď sa vzďaľoval zo sveta dostupného zmyslom, do sveta nenávratna.
Ľ. J. Šomšák
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-