(CR) predpokladá zmeniť zaužívané schémy myslenia. Súčasná náročnosť návštevníkov, účastníkov CR, mimochodom poznáme to z našich dovoleniek v zahraničí, kedy máme možnosť porovnávať i poučiť sa, núti prevádzkovateľov a poskytovateľov služieb v CR, výrazne profesionalizovať a skvalitniť predovšetkým ľudský domáci potenciál. Inými slovami, zvýšiť vzdelanostnú a odbornú kvalifikáciu všetkých, ktorí sa na poskytovaní služieb v CR v danom životnom priestore podieľajú. Podnikanie v cestovnom ruchu má svoje riziká a prináša aj nečakané neúspechy, ktorých príčiny môžu vzniknúť úplne inde, mimo náš životný priestor, a nemáme na nich žiadny dosah. Politická nestabilita, lokálne konflikty, hospodársky problémy atď. Neúspech, pokiaľ ho vnímame ako súčasť rizika podnikania, má pozitívny motivačný charakter a nie deprimujúci. Dlhodobé podnikanie je permanentné úsilie aj zápas o miesto na trhu, o meno, úspech a zisk. A v tomto systéme celoživotného podnikania sa nedá zbohatnúť zo dňa na deň, tak ako na jednotlivých aktivitách sa dá zarobiť a prilepšiť si, ale nie zbohatnúť.
2/ CR je pre okres Rožňava, ako súčasť širšieho historického regiónu Gemera-Malohontu, najvhodnejším a najprístupnejším spôsobom podnikania z dvoch daných dôvodov:
A – Bohatý a pestrý potenciál územia, jednotlivých dedín, mestečiek, mikroregiónov a regiónu ako celku.
B – Historické bohatstvo vytvorené ľudskou činnosťou – ľudová architektúra, hrady a ich zrúcaniny, kaštiele, kúrie, jedinečné kostoly a kaplnky vrátane ich originálnych interiérov, historické svetské stavby už zrekonštruované a ďalšie čakajúce na rekonštrukciu, banské a hutnícke stavby, hámre, kováčske dielne, miestne a okresné múzeá, galérie, pamätné izby, cintoríny, archeologické náleziská, svetské i cirkevné archívy s nesmiernym bohatstvom historických listín a dokumentov, čakajúcich na spracovanie a sprístupnenie.
Kto iný, ak nie domáci, by mali tento daný a dostupný prírodný a ľudskou činnosťou vytvorený potenciál využiť v rámci CR? Kto iný, ak nie, predovšetkým, domáci ľudský potenciál by mal z toho profitovať?
3/ Vzdelávanie a zdravý patriotizmus, tam niekde je skrytý potenciál všeobecnej kultúrnosti a úspešného podnikania aj v CR. Vzdelanie sa dá zreteľne zadefinovať v dvoch rovinách – všeobecnej, v ktorej miestne obyvateľstvo pozná a zaujíma sa o históriu svojej obce, mestečka, regiónu, a odbornej, to je manažment a profesionáli priamo sa podieľajúci na poskytovaní služieb v cestovnom ruchu. Vzdelávanie je nielen školský systém na všetkých úrovniach, ale aj mimoškolský systém na báze cieľavedomého, organizovaného a dobrovoľného vzdelávania najmä v miestnej a regionálnej histórii, v ovládaní cudzích jazykov, vo výchove miestnych a regionálnych sprievodcov CR, v príprave a pravidelnom celoživotnom vzdelávaní manažmentov a personálu subjektov podnikajúcich v CR, ale aj zástupcov samospráv, miestnej štátnej správy, cirkví, potencionálnych záujemcov o podnikanie v CR, občianskych združení v rámci celo regionálneho úsilia a aktivít „Pomôžme si sami“. Vzdelávanie a postupná realizácia poskytovania služieb v CR, marketingových aktivít, zodpovedajúcich ich úrovni, rozsahu a kvalite je cesta, ktorá dáva zmysel i prácu. Vízia, ktorá je pred nami ako nástojčivé volanie po sebarealizácii.
4/ Určite by pomohlo veci CR v regióne pripraviť a realizovať niekoľko cielených informačných konferencií alebo pracovných stretnutí zameraných na budúce projekty rozvoja CR, pod patronátom miestnej štátnej správy, samosprávy a KSK za účasti kvalifikovaných a erudovaných odborníkov z oblasti CR, psychológie, domácich i zahraničných fondov, ľudí z praxe orientovaných na spoluprácu v rámci existujúcich úspešných destinácií domáceho CR.
CR vo svojej podstate je nielen individuálnym umeleckým vystúpením jediného husľového virtuóza, ale a najmä, je to orchester desiatok, stoviek ba aj tisícov dobrovoľne zladených a spolupracujúcich individuálnych poskytovateľov služieb v CR v danom priestore. Je to spolupráca kultúrnych ľudí v rámci konkrétneho regiónu, ktorý si postupne dlhodobo a cieľavedome buduje meno, vytvára destináciu o ktorej sa hovorí, ktorá začína byť zaujímavá, hojne navštevovaná pre rozmanitosť, pestrosť, kvalitu a cenovú prístupnosť poskytovaných služieb. Destináciu v ktorej sa domáci i zahraničný hostia cítia dobre a sú spokojní s úrovňou a výberom ponúkaných služieb, aj prístupom personálu, súc presvedčení, že personál má skutočný záujem o spokojnosť svojich hostí. V neposlednom rade, že všetci, ktorí sa podieľali na vytvorení dobrého mena destinácie si prídu na svoje v podobe zisku, ktorý im zabezpečí slušnú životnú úroveň pre celú rodinu.
Nuž o kom a o čom to je? Je to o každom z nás, o našej všeobecnej kultúrnej úrovni, o našej odbornej a kreatívnej zdatnosti, cieľavedomosti, o našej výdrži a trpezlivosti vybudovať v našom životnom priestore dlho udržateľnú vyhľadávanú a prosperujúcu destináciu CR. Je to o úspešnom príbehu celých generácií. Zázraky sa nedejú na počkanie, iba ak v rozprávkach. „ Nedôveruj šťastiu bez námahy“, povedal mi otec v čase, keď sa vzďaľoval zo sveta dostupného zmyslom, do sveta nenávratna.
Ľ. J. Šomšák

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-