1. Vhodný gril, miesto a čas
Možno banálna poznámka, ale verte, že nie od veci. Zvoľte si ten správny čas a miesto. Dbajte na to, aby ste nikoho neobťažovali a neohrozovali. Na trhu je množstvo druhov a typov grilov, kúpu toho správneho predurčuje, čo od neho očakávate. Poraďte sa preto s odborníkmi.
2. Čo grilovať
Azda najpodstatnejšou zložkou vašej grilpárty je obsah grilovacieho roštu. Ten tvorí v úplnej väčšine mäso, nie je však jedno, aké. Aj keď ugrilovať sa dá teoreticky čokoľvek, je dobré zvážiť druh mäsa. Z bravčového je najvhodnejšia krkovička, rebrá, pliecko. Menej vhodné sú suché anatomické časti - karé a stehno. Z hovädziny sa najčastejšie objavuje vo svetle žeravých uhlíkov roštenka. Dajte šancu aj mletým mäsám, ktoré sú pomerne nenáročné na grilovanie a dokážu dobre absorbovať prímes byliniek a korenín. Zvážte aj svoje schopnosti a skúsenosti. Ak ste začiatočníci, ugrilujte si najskôr iba jeden druh mäsa, začnite napríklad kuracími prsiami. Ak ste ostrieľaní grilšéfovia, môžete si trúfnuť aj na väčšie kusy mäsa s kosťou. Najťažšia je z tohto pohľadu hovädzina, najmä hrubé kusy s kosťou.
Náš tip: Grilujte zdravo. Spestrite si grilovačku aj trochou zeleniny, príjemne ozvláštni vašu tabuľu. Vhodná je najmä cuketa, baklažán, patizón, špargľa, ale výborne chutí aj cibuľa, zelená fazuľka či paprika.
3. Marinujte, pácujte
Pripravte si mäso podľa vašej chuti. Nespoliehajte sa na kupované marinády a už vôbec nie na vopred marinované mäsá. Ak už predsa len kupujete marinádu, pozrite sa na obsah soli – ten má byť buď nulový alebo iba minimálny, nakoľko soľ vyťahuje z mäsa vodu - a to bude potom suché. Tiež sa vyvarujte marinádam s vysokým obsahom cukru, ktorý potom na mäse skaramelizuje. Najlepšie je mäso napácovať do zmesi oleja a čerstvých byliniek, a to 24 hodín vopred.
4. Nepodceňujte prípravu
Mäso už na grile prská a hlavný grilmajster vtedy začne zhľadúvať koreniny a náradie, miešať marinádu a krájať pečivo a ešte k tomu otvára pivo. Tak presne tohto sa vyvarujte. Doprajte si čas na prípravu, aby ste sa mohli plne sústrediť na grilovací rošt. Výsledok bude určite lepší, ak budete v pohode a nebudete zbytočne odbiehať od grilu.
Náš tip: Nič vás nezaskočí, ak si vytlačíte náš zoznam: Mám všetko potrebné na grilovačku?
5. Chce to čas
Jednou z najčastejších chýb pri grilovaní je, že položíte mäso na ešte nerozpálený gril. Teplota grilu by mala dosiahnuť min. 250 - 300° C. Mäso sa tak rýchlo zatiahne a nevyteká z neho chutná šťava. Takúto teplotu dosiahne napríklad drevené uhlie až za 30 minút. Nesnažte sa urýchliť horenie pridávaním rôznych podpaľovačov, benzínu a pod. Ak ste už použili niektorý z týchto prípravkov, nechajte ho dôkladne vyhorieť, až potom položte na gril mäso. Nesnažte sa grilovať priamym ohňom, ten je vhodný iba pre niektoré druhy mäsa, najmä tenšie plátky, ktoré sa rýchlo prepečú. Nechajte si dostatok času aj na samotné grilovanie, ak máte pozvaných 10 hostí, určite budete potrebovať na grilovanie viac času, ako keď pripravujete mäso pre dve osoby.
Náš tip: Máme pre Vás jednoduchý, ale iba orientačný prepočet, ako odhadnúť čas potrebný na grilovanie. Na jeden kilogram mäsa budete potrebovať 100 minút. A ako spoznať, či je gril dostatočne rozpálený? Položte nadeň ruku, ak ju neudržíte dlhšie ako 3 sekundy, je teplota dostatočná.
6. Nepichajte zbytočne do mäsa
Každým zapichnutím ostrého predmetu pod tvoriacu sa kôrku mäsa ho zbavujete vnútorného tuku, ktorý je hlavným nositeľom chute a šťavnatosti . Naviac samotným zapichnutím vidličky do mäsa nič nezistíte a vytekajúca šťava iba zbytočne znečistí gril.
7. Vhodné náradie
Nešetrite na tom nesprávnom mieste, keď ste už investovali do grilu, obetujte pár eur aj na poriadne grilovacie náradie. Základom sú kliešte na otáčanie mäsa, štetec na potieranie mäsa, vidlička, nôž, kutáč a lopatka na uhlie, kefa na rošt.
Náš tip: Nezabudnite na vpichový teplomer na mäso. Dnes sa dá kúpiť už v cene pod 10 € a môže vám zachrániť mäso v oveľa vyššej hodnote, alebo, naopak, ušetriť vám návštevu nemocnice po otrave jedlom. Teplomer budete určite potrebovať pri väčších kusoch mäsa (hrubé steaky, celé kura, prasiatko). Za tepelne opracované mäso považujeme to, ktoré dosiahlo v jadre teplotu min. 75 ° C po dobu min. 20 minút.
8. Nie rovno z chladničky
Nie je dobré dať na gril mäso rovno z chladničky, preto ho nechajte v izbovej teplote aspoň 1 až 2 hod. Mäso sa tak bude prepekať rovnomernejšie. Dávať na gril mäso z mrazničky je úplne nevhodné a vlastne aj zbytočné, pretože výsledok bude zrejme nekonzumovateľný, alebo to, prinajmenšom, nebude žiaden gastronomický zážitok.
9. Nie rovno na tanier
Aj keď už všetkým tečú sliny a nemôžu sa dočkať, kedy im pristane na tanieri ich kúsok mäsa, buďte neoblomní a nechajte mäso ešte 5 - 10 minút postáť mimo grilu. Šťavy, ktoré sú vo vnútri mäsa a vplyvom tepla sa stiahli do jeho jadra, sa po znížení teploty opäť rovnomerne rozmiestnia do celého kusu mäsa. Mäso tak bude šťavnatejšie a bude aj lepšie chutiť, nakoľko práve tuky sú nositeľom chute a vône mäsa.
Náš tip: Majte vedľa grilu pripravenú kovovú alebo keramickú nádobu, kde umiestnite mäso na krátky čas pred samotným servírovaním.
10. Čistý gril aj náradie
Ak si myslíte, že niekoho ohúrite poriadne zamasteným roštom a vyvoláte tak u svojich hostí dojem, že ste skutoční grilmajstri, máme pre vás zlú správu. Mýlite sa. Skutočný dojem profesionála vyvoláte iba dokonale čistým roštom. Navyše zvyšky častí mäsa a tuku na rošte po zahriatí znovu začínajú horieť, kvapkajú do pahreby, zbytočne dymia a neprispievajú ani k zdravej príprave vášho jedla. Špinavý rošt vás pripraví aj o chrumkavú kôrku na mäse, pretože na ulepenom kove sa vám bude mäso priliepať. Pri grilovaní manipulujete s čerstvým mäsom, preto majte na pamäti hygienické zásady.
Náš tip: Po každom grilovaní vyčistite rošt drôtenou kefou, šikovnou pomôckou je aj skrčený kus alobalu uchopený v grilovacích kliešťach. Čistenie je jednoduchšie pri ešte teplom rošte. Po každom treťom grilovaní použite na gril odmasťovací prípravok, nezabudnite však na dôkladný oplach vodou. Naozaj čistý rošt spoznáte jednoducho - po rozpálení sa z neho samotného nedymí.
+1 Dobrá rada - správna atmosféra, bezpečnosť a ešte raz bezpečnosť
Grilovanie si väčšinou spájame s príjemným posedením v kruhu rodiny či priateľov. Grilujeme nielen preto, aby sme sa najedli, ale najmä preto, aby sme spolu strávili pohodové chvíle. Preto nezabudnite, že rovnako dôležitou súčasťou vašej BBQ párty je dobrá atmosféra. Tá sa dá dotvoriť príjemnou hudbou, vhodným osvetlením, ale aj pekným servírovaním a úpravou stola. Ak nechcete na vašej grilovačke vidieť hasičské auto, sanitku alebo dokonca policajnú hliadku, dodržiavajte všetky bežné zásady bezpečnosti.
Náš tip: Nesnažte sa upratať váš gril hneď po grilovaní, uhlíky majú ešte aj po niekoľkých hodinách teplotu vyše 200°C. Fľaša vody vedľa grilu vás nebude nič stáť a môže veľa zachrániť pri nepredvídanej udalosti. Jednoduchá rada pre zdravotnú bezpečnosť - ak si nie ste istí tepelnou úpravou mäsa, vedzte, že zo silne prepečeného mäsa sa ešte nikto neotrávil, ale z nedopečeného už bol nejeden výplach žalúdka.
Vypracoval: Ing. Boris Halaj, masodomov.sk
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.