1. Vhodný gril, miesto a čas
Možno banálna poznámka, ale verte, že nie od veci. Zvoľte si ten správny čas a miesto. Dbajte na to, aby ste nikoho neobťažovali a neohrozovali. Na trhu je množstvo druhov a typov grilov, kúpu toho správneho predurčuje, čo od neho očakávate. Poraďte sa preto s odborníkmi.
2. Čo grilovať
Azda najpodstatnejšou zložkou vašej grilpárty je obsah grilovacieho roštu. Ten tvorí v úplnej väčšine mäso, nie je však jedno, aké. Aj keď ugrilovať sa dá teoreticky čokoľvek, je dobré zvážiť druh mäsa. Z bravčového je najvhodnejšia krkovička, rebrá, pliecko. Menej vhodné sú suché anatomické časti - karé a stehno. Z hovädziny sa najčastejšie objavuje vo svetle žeravých uhlíkov roštenka. Dajte šancu aj mletým mäsám, ktoré sú pomerne nenáročné na grilovanie a dokážu dobre absorbovať prímes byliniek a korenín. Zvážte aj svoje schopnosti a skúsenosti. Ak ste začiatočníci, ugrilujte si najskôr iba jeden druh mäsa, začnite napríklad kuracími prsiami. Ak ste ostrieľaní grilšéfovia, môžete si trúfnuť aj na väčšie kusy mäsa s kosťou. Najťažšia je z tohto pohľadu hovädzina, najmä hrubé kusy s kosťou.
Náš tip: Grilujte zdravo. Spestrite si grilovačku aj trochou zeleniny, príjemne ozvláštni vašu tabuľu. Vhodná je najmä cuketa, baklažán, patizón, špargľa, ale výborne chutí aj cibuľa, zelená fazuľka či paprika.
3. Marinujte, pácujte
Pripravte si mäso podľa vašej chuti. Nespoliehajte sa na kupované marinády a už vôbec nie na vopred marinované mäsá. Ak už predsa len kupujete marinádu, pozrite sa na obsah soli – ten má byť buď nulový alebo iba minimálny, nakoľko soľ vyťahuje z mäsa vodu - a to bude potom suché. Tiež sa vyvarujte marinádam s vysokým obsahom cukru, ktorý potom na mäse skaramelizuje. Najlepšie je mäso napácovať do zmesi oleja a čerstvých byliniek, a to 24 hodín vopred.
4. Nepodceňujte prípravu
Mäso už na grile prská a hlavný grilmajster vtedy začne zhľadúvať koreniny a náradie, miešať marinádu a krájať pečivo a ešte k tomu otvára pivo. Tak presne tohto sa vyvarujte. Doprajte si čas na prípravu, aby ste sa mohli plne sústrediť na grilovací rošt. Výsledok bude určite lepší, ak budete v pohode a nebudete zbytočne odbiehať od grilu.
Náš tip: Nič vás nezaskočí, ak si vytlačíte náš zoznam: Mám všetko potrebné na grilovačku?
5. Chce to čas
Jednou z najčastejších chýb pri grilovaní je, že položíte mäso na ešte nerozpálený gril. Teplota grilu by mala dosiahnuť min. 250 - 300° C. Mäso sa tak rýchlo zatiahne a nevyteká z neho chutná šťava. Takúto teplotu dosiahne napríklad drevené uhlie až za 30 minút. Nesnažte sa urýchliť horenie pridávaním rôznych podpaľovačov, benzínu a pod. Ak ste už použili niektorý z týchto prípravkov, nechajte ho dôkladne vyhorieť, až potom položte na gril mäso. Nesnažte sa grilovať priamym ohňom, ten je vhodný iba pre niektoré druhy mäsa, najmä tenšie plátky, ktoré sa rýchlo prepečú. Nechajte si dostatok času aj na samotné grilovanie, ak máte pozvaných 10 hostí, určite budete potrebovať na grilovanie viac času, ako keď pripravujete mäso pre dve osoby.
Náš tip: Máme pre Vás jednoduchý, ale iba orientačný prepočet, ako odhadnúť čas potrebný na grilovanie. Na jeden kilogram mäsa budete potrebovať 100 minút. A ako spoznať, či je gril dostatočne rozpálený? Položte nadeň ruku, ak ju neudržíte dlhšie ako 3 sekundy, je teplota dostatočná.
6. Nepichajte zbytočne do mäsa
Každým zapichnutím ostrého predmetu pod tvoriacu sa kôrku mäsa ho zbavujete vnútorného tuku, ktorý je hlavným nositeľom chute a šťavnatosti . Naviac samotným zapichnutím vidličky do mäsa nič nezistíte a vytekajúca šťava iba zbytočne znečistí gril.
7. Vhodné náradie
Nešetrite na tom nesprávnom mieste, keď ste už investovali do grilu, obetujte pár eur aj na poriadne grilovacie náradie. Základom sú kliešte na otáčanie mäsa, štetec na potieranie mäsa, vidlička, nôž, kutáč a lopatka na uhlie, kefa na rošt.
Náš tip: Nezabudnite na vpichový teplomer na mäso. Dnes sa dá kúpiť už v cene pod 10 € a môže vám zachrániť mäso v oveľa vyššej hodnote, alebo, naopak, ušetriť vám návštevu nemocnice po otrave jedlom. Teplomer budete určite potrebovať pri väčších kusoch mäsa (hrubé steaky, celé kura, prasiatko). Za tepelne opracované mäso považujeme to, ktoré dosiahlo v jadre teplotu min. 75 ° C po dobu min. 20 minút.
8. Nie rovno z chladničky
Nie je dobré dať na gril mäso rovno z chladničky, preto ho nechajte v izbovej teplote aspoň 1 až 2 hod. Mäso sa tak bude prepekať rovnomernejšie. Dávať na gril mäso z mrazničky je úplne nevhodné a vlastne aj zbytočné, pretože výsledok bude zrejme nekonzumovateľný, alebo to, prinajmenšom, nebude žiaden gastronomický zážitok.
9. Nie rovno na tanier
Aj keď už všetkým tečú sliny a nemôžu sa dočkať, kedy im pristane na tanieri ich kúsok mäsa, buďte neoblomní a nechajte mäso ešte 5 - 10 minút postáť mimo grilu. Šťavy, ktoré sú vo vnútri mäsa a vplyvom tepla sa stiahli do jeho jadra, sa po znížení teploty opäť rovnomerne rozmiestnia do celého kusu mäsa. Mäso tak bude šťavnatejšie a bude aj lepšie chutiť, nakoľko práve tuky sú nositeľom chute a vône mäsa.
Náš tip: Majte vedľa grilu pripravenú kovovú alebo keramickú nádobu, kde umiestnite mäso na krátky čas pred samotným servírovaním.
10. Čistý gril aj náradie
Ak si myslíte, že niekoho ohúrite poriadne zamasteným roštom a vyvoláte tak u svojich hostí dojem, že ste skutoční grilmajstri, máme pre vás zlú správu. Mýlite sa. Skutočný dojem profesionála vyvoláte iba dokonale čistým roštom. Navyše zvyšky častí mäsa a tuku na rošte po zahriatí znovu začínajú horieť, kvapkajú do pahreby, zbytočne dymia a neprispievajú ani k zdravej príprave vášho jedla. Špinavý rošt vás pripraví aj o chrumkavú kôrku na mäse, pretože na ulepenom kove sa vám bude mäso priliepať. Pri grilovaní manipulujete s čerstvým mäsom, preto majte na pamäti hygienické zásady.
Náš tip: Po každom grilovaní vyčistite rošt drôtenou kefou, šikovnou pomôckou je aj skrčený kus alobalu uchopený v grilovacích kliešťach. Čistenie je jednoduchšie pri ešte teplom rošte. Po každom treťom grilovaní použite na gril odmasťovací prípravok, nezabudnite však na dôkladný oplach vodou. Naozaj čistý rošt spoznáte jednoducho - po rozpálení sa z neho samotného nedymí.
+1 Dobrá rada - správna atmosféra, bezpečnosť a ešte raz bezpečnosť
Grilovanie si väčšinou spájame s príjemným posedením v kruhu rodiny či priateľov. Grilujeme nielen preto, aby sme sa najedli, ale najmä preto, aby sme spolu strávili pohodové chvíle. Preto nezabudnite, že rovnako dôležitou súčasťou vašej BBQ párty je dobrá atmosféra. Tá sa dá dotvoriť príjemnou hudbou, vhodným osvetlením, ale aj pekným servírovaním a úpravou stola. Ak nechcete na vašej grilovačke vidieť hasičské auto, sanitku alebo dokonca policajnú hliadku, dodržiavajte všetky bežné zásady bezpečnosti.
Náš tip: Nesnažte sa upratať váš gril hneď po grilovaní, uhlíky majú ešte aj po niekoľkých hodinách teplotu vyše 200°C. Fľaša vody vedľa grilu vás nebude nič stáť a môže veľa zachrániť pri nepredvídanej udalosti. Jednoduchá rada pre zdravotnú bezpečnosť - ak si nie ste istí tepelnou úpravou mäsa, vedzte, že zo silne prepečeného mäsa sa ešte nikto neotrávil, ale z nedopečeného už bol nejeden výplach žalúdka.
Vypracoval: Ing. Boris Halaj, masodomov.sk

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-