23.11.2016 v Revúcej v priestoroch Domu kultúry pri MsKS v Revúcej člen Predsedníctva OO JDS v Revúcej pán Igor Hock. Privítal poslancov BBSK - pani Evu Cireňovú, primátorku mesta, pána Júliusa Laššana a pána Petra Balogha, prednostu Okresného úradu v Revúcej. Zároveň privítal všetkých primátorov a starostov, zástupcov sponzorských spoločností, spoločenských organizácií a všetkých prítomných.
Toto krásne spoločenské podujatie organizuje OO JDS v Revúcej v spolupráci s mestom Revúca a MsKS v Revúcej, ktorého garantom je RZMO – Stredného Gemera s finančnou podporou BBSK.
Tohtoročné „Stretnutie troch generácií pri pesničkách“ je už 12. ročníkom, ktorého sa zúčastnili seniorské súbory z okresu Revúca a Brezno, detské súbory a súbory dospelých. K prítomným seniorom sa prihovorili poslanci BBSK pani Eva Creňová a pán Július Laššan, pán Peter Balogh a predsedníčka OO JDS Zuzana Homoliaková. Poslanci BBSK vyzdvihli význam podujatia na zachovanie kultúrnych tradícií a obdiv seniorom k ich zanietenosti a chuti venovať sa takejto prospešnej záujmovej činnosti. Vyslovili prísľub, že aj naďalej budú podporovať seniorské projekty podané na BBSK. Popriali pekný kultúrny zážitok a radostné prežitie Vianoc plné pokoja a rodinnej pohody. Prednosta OÚ vyslovil potešenie, že tohto podujatia sa zúčastňujú aj jeho krajania z okresu Brezno a poprial všetkým príjemné prežitie popoludnia pri našich slovenských pesničkách. Predsedníčka OO JDS Z. Homoliaková zdôraznila, že stretnutie troch generácií je stretnutím priateľov. Cieľom seniorov je byť vzorom v tolerancii, v úcte ku každému človeku, vedieť si vážiť priateľstvo a odovzdávať kultúrne tradície mladším. Vyslovila potešenie, že v okrese Revúca sa to darí. Dôkazom sú detské súbory zamerané na folklór i FS dospelých. V závere sa poďakovala funkcionárom RZMO - SG: predsedníčke pani Eve Cireňovej a podpredsedovi pánovi Milanovi Kolesárovi, ktorí boli garantami seniorských projektov podaných na BBSK a poslancom BBSK za ich schválenie.
Podujatie pokračovalo spomienkou na pána Jána Bendu, bývalého riaditeľa MsKS v Revúcej, člena predsedníctva OO JDS a člena výboru ZO JDS, ktorý nás navždy opustil 21.11.2015. Pri všetkých kultúrnych podujatiach sa aktívne podieľal na ich organizovaní. Spieval, hral a zabával seniorov na kultúrnych podujatiach s dychovkou Gemerčanka a s hudbou Rytmus 60. Pripomenuli sme si jeho účinkovanie videonahrávkami z jeho vystúpení a vystúpením spevokolu QUIRIN pri ZUŠ v Revúcej, ktorého bol členom.
Členka predsedníctva OR JDS pani Margita Mladšia uviedla ďalší kultúrny program slovami obdivu k našim ľudovým pesničkám, ktoré sú nenahraditeľným slovenským pokladom.
V kultúrnom programe vystúpili súbory: Deti z MŠ na Sládkovičovej ul. v Revúcej, DFS LYKOVČEK pri MsKS v Revúcej s gemerskými pesničkami i tancami. Seniorské spevácke súbory ZO JDS: Úsvit z Revúcej, LECHEM - cirkevný súbor ev. a. v. z Chyžného, Luna z Revúčky, Super babičky z Tornale, Chabenec z Jasenia, Seniorky z Jelšavy, Ľahota z Muránskej Lehoty, Nezábudka – Mix z Lubeníka, Nádeje zo Závadky nad Hronom, trojgeneračný FS Revúška z Revúčky, Poľan z Muránskej Dlhej Lúky, Levenda z Muráňa. Svojím vystúpením potešili a obveselili prítomných ľubozvučnými slovenskými ľudovými i tanečnými pesničkami, ktoré seniori spievali spolu so súbormi.
Vedúcim súborov boli odovzdané Ďakovné listy a kytičky. Podpredseda OO JDS z Brezna Mgr. Ján Dianiš odovzdal primátorke mesta Eve Cireňovej a predsedníčke Zuzane Homoliakovej za spoluprácu s OO JDS v Brezne kytice kvetov. Poprial prítomným pekné Vianoce a pevné zdravie do ďalších rokov. Vyvrcholením programu bola spoločne zaspievaná pieseň Zahučali hory...
Poďakovaním účinkujúcim súborom za krásne a príjemné prežitie popoludnia sa oficiálna časť podujatia ukončila.
Stretnutie seniorov pokračovalo v kaviarni ALFA, kde pekným prípitkom pozval a poprial dobrú chuť a pekné posedenie s priateľmi člen predsedníctva OR JDS pán Igor Hock.
Podujatia sa zúčastnilo 219 účinkujúcich, 27 pozvaných hostí a ďalších občanov mesta a okolia.
Z. Homoliaková
Fotografie Gejza Fabian
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).