V sprievodnom programe vystúpili učitelia Základnej umeleckej školy Revúca, cvičenci skupiny ZUMBA with Maroš & Radka, Lea Sviežená a Tomáš Buchta z Tanečného štúdia Happy Dance a mažoretky z miestnej Základnej školy J. A. Komenského. Spevácky recitál predviedol na záver programu charizmatický nevidiaci spevák a hudobník s viacnásobným talentom Maroš Bango, nazývaný aj slovenský Bocelli.
V Revúcej môžeme byť istotne hrdí na historické tradície mesta, vyrastajúce z priekopníckeho úsilia Reussovcov, pevne sa opierajúce o zrod prvého slovenského gymnázia a pokračujúce v systematických humanitných snahách učbárov a prvých absolventov tejto unikátnej školy. Každá doba má svojich hrdinov – tých, ktorí bez ohľadu na osobný prospech venujú svoje najlepšie sily v prospech svojich blízkych v spoločenstve spoluobčanov. Oceneniu týchto malých, ale pritom veľkých ľudí patrí tento každoročný program, ktorý je už pravidelnou súčasťou júnových Dní mesta Revúca.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Športové ocenenia za rok 2018
Najživšou historickou tradíciou Revúcej je bezpochyby priekopnícky vznik a pôsobenie Prvého slovenského gymnázia pred vyše 150 rokmi. Ono stojí aj na počiatku organizovaného športu v meste, predovšetkým však jeden z jeho učbárov – Ivan Branislav Zoch, prvý pedagóg v bývalej monarchii, ktorý aktívne žiakom predcvičoval, dokonca na vlastnoručne zhotovenom náradí. Vydal prvú slovenskú telovýchovnú príručku, vytvoril slovenské názvoslovie a ako prvý na Slovensku organizoval verejné telovýchovné cvičenia. Aj vďaka tomu sú korene slovenského sokolského hnutia práve v Revúcej. Istotne to je podhubie, z ktorého v meste aj v novodobej histórii vyrastajú v najrozličnejších športových disciplínach majstri republiky, majstri Európy i majstri sveta, a to aj viacnásobní...
Najlepšou športovkyňou roka v kategórii žiaci, za vynikajúcu reprezentáciu mesta Revúca na slovenských a medzinárodných turnajoch v súťažných disciplínach kickboxu, sa stala žiačka Základnej školy J. A. Komenského – Alžbeta Teličáková.
Alžbetka trénuje kickbox už šesť rokov. Súťažiť začala ako 18-kilogramová, teraz váži 35 kilogramov, má 11 rokov a súťaží ako mladšia kadetka. Reprezentuje naše mesto v športovom klube Kickbox Leon Revúca a CVČ, trénerom je Mgr. Ľuboslav Bodor. Zúčastnila sa na lige Slovenska v Trenčíne, Prešove a Hnúšti, na medzinárodnom turnaji Slovak open s účasťou 11 krajín, kde získala dve bronzové medaily. Na majstrovstvách SR v Michalovciach získala striebro a dvakrát bronz. Na otvorených majstrovstvách Poľska v Radline získala titul Majsterka Poľska, striebornú a bronzovú medailu. Vlani si Alžbetka zvýšila technickú vyspelosť v kickboxe na druhé kyu (hnedý pás) a k jej najväčším úspechom patria: víťazka Svetového pohára v Budapešti 2016, víťazka Čech open 2017, Majsterka SR a trojnásobná vicemajsterka SR. Alžbetkiným najväčším koníčkom okrem športu sú domáce zvieratá.
Ocenenie Najlepší športovec roka v kategórii žiaci za vynikajúcu reprezentáciu mesta Revúca v súťažných disciplínach karate získal – Tadeáš Sabol.
Tadeáš alebo Tadi je členom Karate Klubu Revúca od 1. septembra 2016. Navštevuje 5. ročník v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej a okrem výborných športových úspechov dosahuje vynikajúce učebné výsledky aj v škole. Úspešne ju reprezentuje v prednese povestí a poézie a tiež v matematických súťažiach. Tadi sa so športom stretáva od raného detstva, lebo jeho rodičia majú k športu veľmi blízko – otec je učiteľom telesnej výchovy a športovec telom i dušou. V rokoch 2017 a 2018 sa stal Tadi Sabol najúspešnejším pretekárom klubu. Je držiteľom technického stupňa siedme kyu. Zanietenosťou, tréningovým úsilím a dosahovanými výsledkami je pozitívnym príkladom aj pre ostatných cvičencov v klube. V olympijskom športe karate, ktorý má na Slovensku obrovskú členskú základňu, je každý medailový zápis skvelým výsledkom – vlani dosiahol Tadi úspešné medailové výsledky v rámci republikových, regionálnych i pohárových súťaží. Je skvelé, že v tomto trende pokračuje aj v tomto roku a úspešne reprezentuje klub aj mesto.
Najlepším športovcom roka v kategórii senior sa stal za vynikajúcu reprezentáciu mesta Revúca na slovenských a medzinárodných turnajoch v súťažných disciplínach kickboxu – Ján Tamáš.
Ján Tamáš trénuje od svojich šiestich rokov, na prvú súťaž nastúpil ako 8-ročný a prvú zlatú medailu získal v roku 1998 na Festivale ázijských bojových umení v Košiciach. V nasledujúcom roku už získal prvý titul majstra SR ako dorastenec. Dnes je Ján Tamáš 15-násobný majster Slovenskej republiky, má 33 rokov a 56 kilogramov a súťaží v kategórii senior. Je držiteľom 1. danu (čierny pás). Trénuje ho Mgr. Ľuboslav Bodor. Tamáš reprezentuje naše mesto v športovom klube Kickbox Leon Revúca a CVČ, ktorý je členom Slovenského zväzu kickboxu. Ten je súčasťou olympijského športu a svetovej asociácie združujúcej 120 štátov sveta. Ján pomáha v klube i na súťažiach ako tréner. Aj vďaka nemu klub získal vlani 3. miesto v hodnotení klubov Slovenska – za celkový počet 52 medailí, z toho 13 zlatých. Najväčšími úspechmi Jána Tamáša sú: titul majster sveta z Bazileja vo Švajčiarsku z roku 2004; titul majster EU a dva tituly vicemajster EU z Majstrovstiev Európskej únie v roku 2005 v Bratislave; na medzinárodnom turnaji Slovak open v Bratislave za účasti 11 krajín získal dve bronzové medaily; na majstrovstvách SR v Michalovciach získal titul Majstra SR a titul vicemajstra SR; na otvorených majstrovstvách Poľska v Radline získal titul majster Poľska a 3-krát striebornú medailu.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Storočnica revúckeho futbalu
Pred sto rokmi – 7. septembra 1919 – malá skupina Revúčanov založila Telovýchovnú jednotu Sokol, vôbec prvý takýto spolok v meste. Nadviazali tak vlastne na priekopnícku Zochovu činnosť. Hlavným iniciátorom Sokola bol syn Júliusa Bottu – Milan a v začiatkoch pomáhali tiež českí úradníci, pedagógovia a vojaci. A keďže vtedajšia športová činnosť bola zameraná predovšetkým na futbal, legitímne to považujeme za začiatky futbalu v Revúcej. Preto Mestský futbalový klub usporiadal na konci mája oslavy tohto mimoriadneho jubilea. Aj mesto si s hrdosťou pripomína túto športovú storočnicu a oceňuje úsilie všetkých Revúčanov aktívnych počas celého obdobia pri popularizácii tohto kopaného športu...
Mesto pri tejto príležitosti poďakovalo futbalovým veteránom za propagáciu futbalu v meste. Na javisku MsDK si prevzali Pamätný list pri príležitosti 100. výročia organizovaného futbalu v Revúcej títo revúcki futbalisti-seniori: Viliam Bábela, Vojtech Balázs, Ladislav Breznaník, Ing. Igor Bútora, st., Ján Chrapáň, Ján Kubajda, František Kuncír, Milan Kvetko, Ing. Ondrej Kvetko, Vojtech Majoroš, Karol Pollák, Ľudovít Pollák, st., Ján Schmiedl, Ing. Ján Smerek, Ján Strinka, Ján Šturmankin, Dušan Šutič, Ján Zatroch.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Ocenenia verejnoprospešnej činnosti
Cenu primátora mesta Revúca za propagáciu nášho regiónu, mesta Revúca a tradícií Prvého slovenského gymnázia, za založenie divadelného festivalu Slovenské kortyny a významný prínos pre kultúrny život v meste si prevzal revúcky rodák – Ľubomír Menzel.
Ľubomír Menzel pochádza z Revúcej. Vychodil základnú školu na Hviezdoslavovej ulici a potom Gymnázium v Hnúšti. Po období stredoškolských štúdií, v ktorom sám aktívne divadelne ochotníčil a bol úspešným recitátorom, absolvoval Akadémiu múzických umení v Prahe. A hoci sa potom usadil na západnom Slovensku, k svojmu rodnému mestu má stále výborný vzťah. Ako nezávislý filmový producent prostredníctvom svojich aktivít vytrvalo šíri dobré meno mesta Revúca, propaguje jeho históriu a prispieva k rozvoju tunajšieho cestovného ruchu. Založil divadelný festival Slovenské kortyny, ktorý sa tohtoročným štvrtým ročníkom stáva prísľubom obnovenia príjemnej divadelnej tradície v meste. Menzel sa dlhodobo podieľa na príprave kultúrnych aktivít v Revúcej – spolupracuje pri organizovaní stretnutí so spisovateľmi a významne sa pričinil o realizáciu aktuálneho filmového projektu, ktorým je hraný dokument o Prvom slovenskom gymnáziu.
Cena primátora mesta Revúca za zachovanie a spopularizovanie tradičných gemerských piesní a gemerskej hudby získala – hudobná skupina METALEX, cenu prevzal zakladajúci člen kapely Pavol Škvarla.
METALEX založili v roku 1981 gitarista a spevák Ondrej Šarník a basgitarista Pavol Škvarla. Na klávesoch hral Vladimír Kriak a na bicích Eduard Kret, ktorého po roku vystriedal Ivan Šarník. Od 1985 za klávesmi stál Miroslav Varga a do repertoáru populárnych a ľudových piesní pribudla aj vlastná tvorba. Vznikli prvé nahrávky v štúdiu Československého rozhlasu v Bratislave, vysielané v rôznych rozhlasových reláciách. V roku 1992 vydal producent Daniel Mikletič ich prvú kazetu a CD s populárnymi úpravami piesní. O rok nato vyšli na kazete ďalšie úpravy piesní z Gemera pod názvom „Za pňom“ a v roku 1996 tretia magnetofónová kazeta nahratá v Slovenskom rozhlase v Košiciach. Skupina Metalex účinkovala v hudobno-zábavnom programe slovenskej televízie Senzi Senzus (1998) a popritom po celom Slovensku na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach. Vystriedalo sa v nej viacero hudobníkov, z ktorých niektorí už nie sú medzi nami, avšak všetkým členom kapely patrí poďakovanie za prínos a obohatenie hudobnej produkcie. O popularite skupiny až do súčasnosti svedčí niekoľko tisíc predaných kaziet a CD a neuveriteľných viac ako 1 468 000 videní ich nahrávok na YouTube.
Pečať Prvého slovenského gymnázia za úspešnú reprezentáciu Základnej školy J. A. Komenského vo vedomostných a športových súťažiach získala žiačka deviateho ročníka tejto školy – Michaela Galovičová.
Miška Galovičová dosahuje výborné výsledky počas celého obdobia školskej dochádzky. Svojimi študijnými výsledkami je vzorom pre spolužiakov. Reprezentuje svoju základnú školu v školských, okresných, krajských aj celoslovenských súťažiach. Príkladným správaním je Miška Galovičová takisto vzorom pre ostatných mladších žiakov. Veľmi rôznorodá je aj jej mimoškolská činnosť. Uvedieme len niektoré z jej skvelých výsledkov: 2. miesto v obvodnom kole Olympiády slovenského jazyka a literatúry; 1. miesto v obvodnom kole v rétorike; 1. miesto v obvodnom kole biologickej olympiády; strieborné pásmo v speváckej súťaži Slávik Slovenska. Zo športových výsledkov spomeňme – 1. miesto obvodného kola basketbalu žiačok základných škôl; 2. miesto obvodného kola vo florbale; 1. miesto obvodného kola vo volejbale; 1. miesto obvodného kola v midi-volejbale; 2. miesto v kalokagatii či 4. miesto v celoslovenskej súťaži Môj projekt pre región.
Plaketu mesta Revúca za úspešnú reprezentáciu Zboru pre občianske záležitosti Revúca v regionálnych, krajských a celoslovenských prehliadkach, si prevzala hudobníčka, speváčka a dlhoročná členka ZPOZ – Ľubica Beňušová, DiS. art.
Ľubica Beňušová pracuje ako učiteľka v Základnej umeleckej škole. Je to výborná hudobníčka, speváčka a dlhoročná členka Zboru pre občianske záležitosti v Revúcej. Na tomto dobrovoľnom poste odvádza záslužnú prácu, s láskou a profesionalitou účinkuje v slávnostných obradoch a podieľa sa autorsky na príprave scenárov. Zúčastňuje sa prehliadok obradov a slávností, celoslovenských festivalov, na ktorých sa ZPOZ mesta Revúca aj jej zásluhou úspešne prezentuje. Vlastnou interpretáciou obohacuje mnoho kultúrno-spoločenských podujatí. Nové výzvy prijíma ochotne, vo vlastnej tvorbe je nápaditá a precízna, pri prezentáciách vždy príjemná a profesionálna.
Plaketu mesta Revúca za úspešnú reprezentáciu Zboru pre občianske záležitosti Revúca v regionálnych, krajských a celoslovenských prehliadkach získala tiež dlhoročná členka ZPOZ a úspešná recitátorka na rôznych obradoch – Mgr. Margita Murková.
Margita Murková sa podieľa na aktivitách Zboru pre občianske záležitosti mesta Revúca už dlhé roky. Ako jeho členka účinkovala v občianskych obradoch ako recitátorka v sobášnej sieni a v súčasnosti pôsobí ako smútočná rečníčka – v meste a okolitých obciach uskutočnila za tridsať rokov viac ako 800 smútočných obradov. Na tejto práci jej veľmi záleží, k príprave občianskych rozlúčok pristupuje maximálne profesionálne, empaticky, s láskou a srdečnosťou. Zúčastnila sa regionálnych, krajských aj celoslovenských prehliadok – spomienkových pietnych aktov, smútočných obradov, rozlúčok. Za svoju prácu v Zbore pre občianske záležitosti bola ocenená krajskou aj ústrednou radou Združenia Zborov pre občianskej záležitosti Človek človeku v Slovenskej republike. V tomto roku sa pani Murková dožíva významného životného jubilea a my jej želáme ešte mnoho elánu a tvorivých síl pri ďalšej spoločenskohumánnej činnosti.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Ocenenie najvýznamnejšie
Tak ako kľúče od svojho bytu či domu nezveríte do opatery hocikomu, tak aj Revúca dáva čestné občianstvo iba takým ľuďom, ktorí sa mimoriadne významným spôsobom zaslúžili o jej rozvoj a zveľadenie, o ochranu záujmov a šírenie dobrého mena mesta navonok. Pri tejto slávnostnej príležitosti získal Čestné občianstvo mesta Revúca za celoživotný prínos pre rozvoj kultúrneho a spoločenského života v meste – Mgr. Vincent Blanár.
Pedagóg, maliar, ilustrátor, podporovateľ kultúrneho a spoločenského života v Revúcej, zástupca primátora mesta – za tým všetkým je pán Vincent Blanár. Absolvoval na vyššej pedagogickej škole v Prešove odbor výtvarná výchova/ruský jazyk. Pedagogicky pôsobil v Zlatej Idke, Nižnej Slanej a od roku 1971 v Revúcej (on sám čestne priznáva, že sa sem presťahoval kvôli svojej manželke, ktorá je rodenou Revúčankou). V roku 1975 sa stal riaditeľom novootvorenej Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici. A posledné dva roky pred dôchodkom učil v Základnej umeleckej škole. Zástupcom primátora mesta bol v období 1991-1994. V Blanárovej výtvarnej tvorbe dominujú kresba, maľba, ilustrácia a rôzne grafické návrhy. Inšpiráciu nachádza v prírodných krásach a kultúrno-historických pamiatkach Gemera. Zúčastnil sa desiatky medzinárodných i domácich výtvarných plenérov, svoje práce prezentoval na päťdesiatich kolektívnych a viac ako desiatke samostatných výstav. Jeho kresby a ilustrácie vyšli vo viac ako pol stovke vydaní (v knihách, časopisoch, novinách...). Mnohé z jeho obrazov sa nachádzajú v súkromných zbierkach u priateľov i v zahraničí. Niektoré výtvarné diela s historickým centrom mesta sa stali trvalou súčasťou umeleckej výzdoby Mestského úradu v Revúcej. Vincent Blanár je nositeľom najvyšších pedagogických vyznamenaní Zaslúžilý učiteľ a Vzorný učiteľ. V roku 1997 mu Mesto Revúca udelilo za celoživotnú tvorbu, angažovanosť v spoločenskom a kultúrnom života a za úspešnú pedagogickú činnosť najvyššie ocenenie – Zlatý Quirin. K tohtoročnému významnému životnému jubileu 85 rokov želáme pánovi Blanárovi veľa zdravia, tvorivých síl a radosti aj z toho ako si Revúca váži jeho doterajšiu celoživotnú prácu.
Želanie na záver
Niečo si v živote volíme, niečo nám je uložené a v niečom je o nás rozhodnuté už pred nami. Napríklad čas a priestor – uzlík, v ktorom je zviazaný náš údel – je nám daný, nevolíme si ho. Tak sme sa aj my, každý z nás ocitli v istom čase v Revúcej. V meste s unikátnou duchovnou tradíciou, ale aj s tradične srdečnými ľuďmi, ktorí štedro vítajú všetkých príchodzích a vážia si svojich hostí. Ak každý z občanov mesta čo len trochu prispeje k prospechu iných – ako to urobili v minulom roku všetci uvedení ocenení (a niektorí tak činia naozaj dlhé desaťročia!) – budeme sa v meste cítiť lepšie a Revúca sa azda sa opäť stane Veľkou!
Juraj Genčanský
MsKS Revúca


































































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-