Tohto roku si mesto pripomína 660. výročie prvej písomnej zmienky o meste. A keďže si Revúčania pripomínajú tiež 50. výročie podpísania Dohody o spolupráci s partnerským mestom Litovel v Čechách, na otvorení primátorka privítala aj starostu mesta Litovel Zdeňka Potužáka. Na Dni mesta Revúca prijali pozvanie aj ďalšie zahraničné delegácie z družobných miest, s ktorými má Revúca družobné styky. Okázalou udalosťou v piatok popoludní bolo podujatie v Mestskom dome kultúry, počas ktorého primátorka Revúcej ocenila osobnosti, ktoré sa významnými aktivitami v rôznych oblastiach pričinili o rozvoj mesta, či jeho propagáciu. Po tomto akte vystúpila skupina husľového tria Xplosion, ktorá prispela k pozdvihnutiu významu dní po kultúrnej i spoločenskej stránke, za čo si vyslúžila obrovský aplauz od všetkých divákov. Prvý deň ukončil hudobný koncert Michal David revival, ktorý bol pred budovou Kohút.
V sobotu sa na Námestí slobody uskutočnili vystúpenia domácich a zahraničných folklórnych speváckych a hudobných skupín ako Lykovec, Spod Kohúta, Revúška a hostia z Litovla s cimbalovou muzikou Hanácká mozeka a súborom Hanačka Litovel. Večer to isté pódium patrilo známej slovenskej speváčke Kristíne a jej hudobnému koncertu. Podľa ohlasov pritiahlo nemálo návštevníkov Dní mesta v tento večer do ulíc práve jej vystúpenie.
Kto si chcel Dni mesta Revúca užiť po svojom, mal na to vytvorené všetky podmienky. Prilákať ho mohla atmosféra Revúckeho jarmoku, rôzne výstavy a podujatia v Mestskom dome kultúry, kde sa vo výstavnej sieni konal Revúcky salón, Múzeum PSG, kde si ešte aj teraz môžete pozrieť výstavu Litovel pre Revúcu - Revúca pre Litovel, kníhkupectvo KnihArt, kde sa konala autogramiáda knihy Pri káve o káve a kávovinách, športové ihriská, kde zápasili žiaci základných škôl v kalokagatii a v tenisovom turnaji. A to som nespomenul niektoré špeciality, ktoré poslúžili chuťovo i pre oči v podobe jarmočných špecialít a medoviny, povestného litovelského piva a moravských syrov. Ako spomenula aj šéfredaktorka Revúckych listov pani Katka Kvetková: "Spomedzi stánkov s občerstvením vynikal jeden, umiestnený oproti Mestského úradu. Určite ste si všimli a vychutnali kulinársku šou, ktorú predvádzal kuchár so svojimi produktmi."
Dni mesta Revúca sa skončili v nedeľu 18. júna o 15.00 hodine ekumenickými službami Božími. O rok dovidenia!
Náš spolupracovník Peter Poboček pre nás pripravl z týchto Dní fotoreportáž, ktorú vám teraz ponúkame.
(MG od)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.