Projekt finančne podporil predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa, ktorý nad ním zároveň prevzal aj záštitu. Na príprave a realizovaní podujatia sa ďalej podieľali Banícke múzeum v Rožňave, Združenie baníckych spolkov a cechov na Slovensku, Mesto Rožňava a Gemerský banícky spolok Bratstvo.
Prečo práve Andrássyho deň?
Ako je známe, v našom regióne bolo baníctvo veľmi významné, s čím súvisel aj rozvoj železiarstva a hutníctva. Prvými podnikateľmi v tejto oblasti boli mešťania, neskôr i poddaní okolitých obcí, ktorí ale mohli podnikať len so súhlasom zemepána. Príslušníci šľachty sa ťažbou rúd zaoberali už skôr, ale železiarskou výrobou až od začiatku 17. storočia. Z nich ako prvý pôsobil v regióne šľachtický rod Andrássyovcov. V baniach a železiarňach, ktoré vlastnili v okolí Rožňavy, zamestnávali okrem domácej pracovnej sily i odborníkov zo zahraničia, ktorí prispeli k vysokej úrovni železiarskeho priemyslu v regióne. V železiarňach, ktoré vlastnili, sa vyrábalo najkvalitnejšie surové železo a územie Gemera bolo nazývané „Železnou župou Uhorska“. Organizovaná práca v baniach a železiarňach mala v tomto období pozitívny vplyv na zamestnanosť a celkový spoločenský a kultúrny život obyvateľov Rožňavy i celého okolia. Andrássyovci okrem podnikateľských aktivít podporovali kultúru, umenie, činnosť škôl a cirkevných inštitúcií.
Cieľom projektu je oživenie záujmu širokej verejnosti, hlavne mládeže o históriu Gemera, pripomenutie si tradícií baníctva a železiarstva, ako aj propagácia regiónu.
Andrássyho deň II sa uskutočnil v rámci 12. ročníka Nocí múzeí a galérii.
Návštevníkom priniesol pestrý a zaujímavý program vrátane sprístupnenia Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára. Keďže väčšia časť podujatia sa odohrávala v areáli múzea na Šafárikovej 31, vo vestibule bola pripravená ukážka zbierkových predmetov z rôznych fondov Baníckeho múzea v Rožňave, súvisiacich s danou tematikou. Medzi nimi napríklad banské mapy z Nižnej Slanej z 18.storočia, plány vysokej pece v Drnave, drevený model budapeštianskeho reťazového mostu, návštevná kniha mauzólea v Krásnohorskom Podhradí a iné.
Podujatie sa začalo pri Pamätníku baníckej práce, kde sa zišli vzácni hostia – generálny konzul Maďarskej republiky Ádám Szesztay, podpredseda Košického
samosprávneho kraja István Zachariaš, predseda Stredoeurópskej železnej cesty Gerhard Sperl, členovia Združenia baníckych spolkov a cechov na Slovensku, Gemerského baníckeho spolku Bratstvo, ako aj verejnosť. Po uctení si pamiatky mnohých generácií baníkov položením venca k pamätníku si prítomní vypočuli krátky príhovor Štefana Molčíka, bývalého predsedu GBS.
Nasledoval slávnostný sprievod (ku budove Baníckeho múzea na Šafárikovej 31), na čele ktorého nechýbala banícka dychová hudba z Dobšinej, baníci v uniformách, hostia, ako aj „príslušníci šľachty“ – historické postavy v dobovom oblečení.
Po oficiálnom otvorení podujatia v rámci ukážky slávnostného šachtágu - ceremónie prijímania do baníckeho stavu, absolvovali čestný Skok cez kožu predseda Stredoeurópskej železnej cesty Gerhard Sperl, podpredseda KSK István Zachariaš a kurátorka baníctva, hutníctva a geológie Baníckeho múzea v Rožňave Jaroslava Neubauerová.
V priebehu dňa mali záujemcovia možnosť vypočuť si niektorú zo série pripravených prednášok:
1. Pôsobenie Andrássyovcov na Gemeri (Mgr. Silvia Lőrinčíková, PhD., SNM Múzeum Betliar)
2. Reťazový most z Drnavy (Doc. Ing. Gabriel Kunhalmi, CSc., predseda OZ Železná cesta)
3. Prevádzkarne Andrássyovcov na historických fotografiách (Gabriela Kolesárová, Banícke múzeum v Rožňave).
Úvodná prednáška bola určená pre hostí, ďalšie absolvovali žiaci základných škôl. Séria všetkých troch prednášok pre širokú verejnosť odznela od 17.00 hod.
Je potešiteľné, že o všetky prednášky bol záujem, a to nielen zo strany dospelých, ale i detí.
Sprievodné aktivity:
- tradičné postupy ručného kovania v ohni ako jedného z najstarších remesiel na svete. Záujemcovia si zároveň mohli prácu kováča aj vyskúšať.
- názorná ukážka použitia historickej banskej meracej techniky z konca 19. a začiatku 20. storočia, doplnená o súčasnú, spolu s pútavým výkladom vzbudila veľký záujem. Meracia technika bola v Baníckom múzeu prezentovaná v takejto forme prvýkrát.
- ukážky banskej osvetľovacej techniky
- návštevníci si mohli pozrieť tradičné ručné razenie mincí, len za pomoci vrchného a spodného razidla, kladiva a vlastnej sily, ktoré im predviedol razič tak, ako sa to robilo v minulosti.
- na tvorivých dielňach, zameraných na rod Andrássyovcov a železnú cestu, si deti ale aj dospelí mohli vyskúšať svoju zručnosť. Vybrať si mohli z niekoľkých lákavých ponúk. Vytvoriť si ozdobný šperk, keďže Andrássyovci vlastnili zbierku vzácnych šperkov zozbieraných po viaceré generácie, pohľadnicu zobrazujúcu reťazový most v Budapešti, ktorého kovové časti boli odlievané v Andrássyovskej železiarni v Drnave, alebo si zhotoviť vlajku s vlastným erbom, kde ako inšpirácia poslúžil práve erb rodiny Andrássyovcov.
- medzi najväčšie lákadlá pre deti patrili ukážky dobového oblečenia šľachty a dobových účesov zo začiatku 20. storočia, kde kaderníčka zapletala vlasy všetkým dámam, ktoré o účes prejavili záujem.
- súčasťou bola aj prezentácia podávania prvej pomoci, ktoré zabezpečoval Slovenský Červený kríž.
Slávnostnú atmosféru počas dňa umocnilo vystúpenie dychovej hudby z Dobšinej, ktorá pripomenula časy nie tak dávno minulé, kedy v baníckych regiónoch vystúpenie dychovky neodmysliteľne patrilo ku každej slávnostnej príležitosti.
V podvečerných hodinách sa o dobrú náladu postarala ľudová hudba Maroša Rusňáka z Rožňavy.
Touto cestou by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o zdarný priebeh podujatia: predsedovi KSK JUDr. Zdenkovi Trebuľovi za finančnú podporu, OZ Slovenská železná cesta, Združeniu banských miest a obcí Slovenska, Mestu Rožňava, Gemerskému baníckemu spolku Bratstvo a všetkých účinkujúcim.
Petronela Bodnárová, Gabriela Kolesárová
Foto: Miroslava Mészárosová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-