Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Slavošovce za podpory Košického samosprávneho kraja a ďalších partnerov vás srdečne pozývajú v dňoch 23. – 24. novembra 2012 do Slavošoviec na bohatý program nazvaný Rok na Gemeri – Malohonte. Aj v tomto ročníku sa bude snažiť naplniť myšlienku bohatstva miestnej kultúry a verejnosť bude mať možnosť vidieť to najkrajšie, čo náš región Gemer ponúka.a nadšenci budú venovať deťom MŠ a ZŠ v Slavošovciach. Gemerské osvetové stredisko predstaví aj pilotný projekt KSK s názvom Tašíkovo, kde sa v kultúrnom dome budú môcť tí najmenší zoznámiť a zabaviť s hlavným hrdinom psíkom Tašim a jeho príbehmi. Deti sa priučia remeslám od skúsených šúpoliarov, košikárov, čipkárok, drevorezbárov, tkáčov. Rozprávkové fyzikálne experimenty zaujmú nie jedného majstra, ktorý sa vyzná do hókusov-pókusov. Členky folklórnej skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty predvedú a naučia správne tancovať palicový tanec. V materskej škole to bude tiež veselé, o to sa postarajú tety z Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského svojím zážitkovým rozprávaním z knihy Malý gróf Taši a jeho putovanie zázračnou krajinou Gemersko-Abovského panstva a lektorka tanca Ivana Nemčoková za doprovodu harmoniky.
Ak ste sa ešte nedozvedeli niečo o našom krásnom rázovitom regióne Gemer, trojica žien Mária Brdárska – Janoška, Zuzana Palacková a Mária Kundráková vás budú v sobotu 24. novembra 2012 v kultúrnom dome od 17.00 hod. sprevádzať celým programom a prezradia každý zvyk, tradíciu, novinku „čo sa nové stalo...“. Tento večer vystúpia kolektívy : Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dolina z Gemerskej Polomy, Bučina z Pače, Hôra z Rejdovej, Gočovan z Gočova, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Brezinky z Polomky, Radzim z Vyšnej Slanej, folklórny súbor Haviar z Rožňavy, ľudová hudba Ondreja Hlaváča a sólistka speváčka Ivana Nemčoková z Rožňavy.
Organizátori aj tohto roku pripravili sprievodné podujatia, medzi ktoré zaradili súťaže, ako „Z kasny do priaškrinka“ - o objavenú zabudnutú pesničku, „Papcún“ - o najlepšiu gazdinú roka, „Drotár“ - o najlepšieho gazdu roka alebo aj „Najkrajší lajblík i kožúšok“. V závere večera sa môžu folkloristi tešiť na tradičné pohostenie, vyhodnotenie súťaží a tancovačku pri muzike.
Ak sa chceme vracať do dôb minulých a spoznávať zvyky našich predkov, vráťme sa do čias našich starých rodičov. Netreba nám ani opisovať ako si starkí nažívali v časoch, keď nebolo elektriky či facebooku.
Bc. Mária Hlaváčová
{gallery}folklor/rok{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.