dramatikovi, zakladateľovi prvej maďarskej profesionálnej divadelnej spoločnosti vedenej pod záštitou grófa Pála Radayho. Riaditeľom divadelnej spoločnosti bol v čase od roku 1791 do roku 1792 práve Ladislav Kelemen. Výstava je zameraná aj na celkový vývoj maďarského divadelníctva na území vtedajšieho Horného Uhorska. Časť výstavy zaznamenáva vývoj Košického divadla Thália, ktoré začalo svoju činnosť 29. novembra 1969.
Bannerová výstava je doplnená o fotografie, makety kulís a dokonca aj o skutočný ženský herecký kostým dobových šiat (šitý na mieru konkrétnej herečke). Pre Rožňavčanov je určite veľmi zaujímavá zmienka o tom, že postavenie prvého maďarského divadla bolo plánované práve v našom meste. Žiaľ, tento plán sa neuskutočnil a divadlo, kaviareň a tanečná sála bola napokon postavená v Košiciach. S jej výstavbou sa začalo v roku 1787 a stavba bola odovzdaná v roku 1790. Zmienku o plánovanom rožňavskom divadle potvrdzuje vystavená maketa divadelnej sály a javiska, pôdorysy jednotlivých poschodí divadla a detailný popis celkového objektu.
Na slávnostnej vernisáži so svojimi príhovormi nechýbali primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič ani pán Július Spišák, manažér Košického divadla Thália. Niekoľko slov povedala aj pani Kristína Péter, programový manažér divadla Thália, ktorá je jedným z kurátorov výstavy a s pánom Spišákom sú navrhovatelia výstavy a grantu. Nechýbala ani pani Mária Zsemlicska, predsedníčka Oblastného Výboru Csemadok Rožňava ako aj pani Alžbeta Füzéková, predsedníčka organizácie.
Výstavu si môžete pozrieť do 4. novembra 2015.
Petronela Bodnárová a Csaba Urban
































Pri príležitosti 12. ročníka Gemerských kultúrnych dní sa vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave konala vo štvrtok 15. októbra 2015 vernisáž výstavy pod názvom László Kelemen a jeho doba. Autorom výstavy je Košické divadlo Thália, ktoré ju zorganizovalo pri príležitosti 45. výročia svojho vzniku.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.