Výstava Veľká vojna, ktorá je sprístupnená od 16. mája 2014 do 30. septembra 2014 v Gemersko-malohontskom múzeu a usporiadaná pri príležitosti 100. výročia vypuknutia I. svetovej vojny v roku 1914, sa zameriava na Rimavskú Sobotu z dvojakej perspektívy. Ako župné sídlo Gemera-Malohontu a ako mesto - ako sa žilo počas vojny, aké hospodárske nariadenia a núdzové opatrenia zmenili predtým pokojný a bezstarostný život mešťanov, ako sa mesto zapojilo do celouhorských a župných dobročinných vojnových zberov, ako fungoval Červený kríž, aké vojenské pešie pluky boli umiestnené v meste, ako sa radikálne zmenil celý ráz župného sídla nástupom Rakúsko-Uhorska do vojny, a ako sa toto všetko odzrkadlilo v župe. Na druhej strane sa výstava zameriava aj na každodenný vojenský život na fronte, na príbehy a spomienky gemerských vojakov z bojísk na Balkáne, v Haliči, v Zakarpatskej Rusi, v Taliansku a v Sedmohradsku v podobe ukážkou dobových fotografií, listov, výzbroje, vlastnoručne vyrobených predmetov a ďalších vecných relikvií. Väčšina mužov z regiónu narukoval do 25. cisársko-kráľovského pešieho pluku v Lučenci a do 16. honvédskeho pešieho pluku v Banskej Bystrici. V rámci výstavy sa môže návštevník oboznámiť s bojiskami a vojenskými úspechmi plukov: Gorlice, Przemysl, Limanova, Magyaros, Caporetto a ďalšie. V závere sa výstava venuje pamiatke padlých hrdinov, ktorú dokumentujú rôzne pamätníky a pomníky, hlavne vojenský cintorín v Rimavskej Sobote, kde je pochovaných vyše 250 vojakov, zosnulých v nemocnici Červeného kríža.
Výstava sa predovšetkým opiera o pôvodné dobové pramene z čias monarchie, o staré dokumenty a tlač z archívu a fondov Gemersko-malohontského múzea, ale jej neoddeliteľnou súčasťou sú unikátne rodinné pamiatky od súkromných osôb. Na výstave si každý nájde svoje - dospelí si môžu prečítať dobové noviny a správy z bojísk, prezrieť si originálne dokumentárne zábery z frontov. Nezabúdame ani na najmenších návštevníkov, pre deti sú k dispozícií rôzne hry s vojnovou tematikou, čím si môžu osvojiť nové poznatky v našich dejinách hravým spôsobom. Kurátor: PhDr. Éva Kerényi. 
A centenáriumi emlékév tiszteletére rendezett jubileumi tárlat kétfajta megközelítésben tárja elénk Rimaszombatot: egyrészt mint Gömör-Kishont vármegye székhelye, másrészről mint város – hogyan zajlott a hétköznapi élet a háború alatt, milyen gazdasági és egyéb megszorítások változtatták meg a kisváros lakóinak addig nyugodt, békés életét, hogyan kapcsolódott be a város az országos és helyi szintű jótékonysági hadi-gyűjtésekbe, miként működött a Vöröskereszt-egylet, mely honvédgyalogezred katonái állomásoztak városunkban, hogyan változott meg gyökerestül a „boldog békeidők” Rimaszombatjának képe Ausztria-Magyarország hadba lépésével és milyen hatással volt mindez a megye egész területére.
A kiállítás másodsorban a harctéren küzdő katonák mindennapi életébe is bepillantást enged. A balkáni, a galíciai, a keleti, az olasz és a román hadszíntéren szolgáló gömöri bakák emléke korabeli fotókon, levelezőlapokon, harcászati eszközökön, saját kezűleg készített emléktárgyakon és sok más értékes ereklye formájában elevenedik meg. A gömöri férfiak többsége a losonci közös 25. császári és királyi honvédgyalogezredbe, valamint a besztercebányai 16. honvédgyalogezredbe rukkolt be, a tárlat ezen ezredek neves ütközetekben való dicső szereplését is bemutatja (Gorlice, Przemysl, Limanova, Magyaros, Caporetto, stb.). A kiállítás zárórészében a világháborúban elesett hősök emléke előtt tisztelgünk. Gömör-szerte számos felállított emlékmű utal a Nagy Háborúra, méltán legimpozánsabb közülük a rimaszombati köztemetőben található katonai hősi temető, melyben csaknem 250, a helyi Vöröskereszt-kórházban elhunyt katona alussza örök álmát.
A tárlat elsősorban az eredeti forrásokra támaszkodik, anyagának zömét a Gömör-Kishonti Múzeum gyűjteményéből meríti, magántulajdonban lévő, féltve őrzött családi relikviákkal gazdagítva azt. A tárlat mindenkihez szól – a felnőttek eredeti képsorok vetítése mellett korabeli harctéri híreket és sajtóanyagot vehetnek kézhez, a gyerekek pedig hadijátékokon keresztül ismerkedhetnek meg a világháború tematikájával.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.