Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, Banícke múzeum v Rožňave, Galéria mesta Bratislavy, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Občianske združenie Mnémosyné, Združenie Prvého mája, Oproti predchádzajúcim ročníkom prichádza projekt Rožňavských radiál 3 s výraznou dramaturgickou inováciou. Predchádzajúce ročníky programovo, organizačne a kurátorsky zabezpečovala dvojica kurátorov a teoretikov Silvia L. Čúzyová a Noro Lacko. Tretí ročník inovuje programovú štruktúru a výstavné aktivity rozširuje o prezentáciu autorských kurátorských výstav etablovaných teoretikov výtvarného umenia a kurátorov mladej generácie, prostredníctvom ktorých rožňavskému publiku predstaví aj osobnosti a prácu týchto kurátorov. Preto sa v rámci projektu Rožňavské radiály 3 - (okrem už zohratej a s regionálnym prostredím dobre oboznámenej organizačnej a kurátorskej dvojice) - predstavia aj teoretici výtvarného umenia a kurátori Daniela Čarná a Ján Kralovič, ktorí budú prezentovať svoje autorské kurátorské výstavné projekty.
RR 3.03 ZOSTANE TO V RODINE
Vstupy detí do tvorby rodičov-umelcov (a naopak)
Kurátorka: Daniela ČARNÁ
Vystavujúci: Milan Bočkay so synom Marcelom – Erik Binder so synmi Maxom a Alexom – Gabika Binderová so synmi Maxom a Alexom – Ladislav Čarný so synom Jurajom – Anton Čierny s dcérou Johanou – Pavlína Fichta Čierna s dcérou Johanou – Rudolf Fila so synom Vítom, Marekom a vnukom Lukášom – Dorota Filová so synom Marekom – Daniel Fischer so synom Filipom a dcérou Elou – Květa Fulierová s dcérou Miriam – Jozef Jankovič s dcérou Sabinou – Michal Kern so synom Michalom – Martin Knut so synom Leom – Július Koller s vnukom Michalom Hrapkom – Vladimír Kordoš so synom Samuelom – Stano Masár so synom Filipom – Roman Ondák so synom Adamom – Juraj Meliš so synom Jurajom – Eva Cisárová-Mináriková so synmi Matúšom a Lukášom – Vladimír Popovič s vnukom Maximiliánom – Veronika Rónaiová so synom Petrom a dcérou Barbarou – Peter Rónai s vnukom Samuelom – Rudolf Sikora so synom Michalom – Dana Sochorová s dcérou Katarínou – Ľubo Stacho so synom Ondrejom a dcérou Pavlínou – Dezider Tóth (Monogramista T.D) so synom Šimonom – Emöke Vargová s dcérou Laurou
Tešíme sa na Vašu účasť a spoločné dobrodružstvá vo svete výtvarného umenia!
Norbert Lacko
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.