a súčasne odborne garantovaná ponuka aktivít galerijnej pedagogiky (komentované prehliadky, tvorivé dielne, odborné prednášky a kritické diskusie), ktoré verejnosti priblížia tvorbu zúčastnených autorov, ale aj všeobecnejšiu problematiku súčasného výtvarného umenia. Tieto stretnutia s reflexiou výtvarného umenia sú neoddeliteľnou súčasťou realizovaného projektu a ich cieľom je iniciovať výchovu k umeniu a výchovu umením. K projektu patrí aj tvorba obrazovo-textového katalógu celého podujatia v podobe odbornej neperiodickej publikácie s dokumentačným fotografickým materiálom naviazaným na prezentované aktivity. Dôležitým cieľom projektu je iniciácia vzniku siete kooperúcich inštitúcií z prostredia súčasného výtvarného umenia s dôrazom na propagačno-pedagogickú líniu projektu.
Názov Rožňavské radiály sme zvolili s ohľadom na fakt, že Rožňava je síce okresné mesto s významnou kultúrnou minulosťou, ale na mape súčasného výtvarného umenia sa nachádza skôr v pozícii periférie. Tento smutný fakt veľmi nemení ani konštatovanie, že Rožňava a jej blízke okolie je rodiskom, či "domovskou adresou" pomerne vysokého počtu súčasných etablovaných výtvarných tvorcov staršej (napr. Erna Masarovičová), strednej (napr. Adam Szentpétery), a najmä najmladšej generácie (napr. Dávid Baffi, Erik Šille, Vlasta Žáková).
Výraz "radiála", ktorý v názve projektu označuje spojnicu medzi "stredom" a "okrajom", má zdôrazňovať a prehĺbiť význam vzniku dôležitých sieťových prepojení medzi centrami a perifériami, a to prepojení obojsmerných. Rožňava je mesto s výrazným a poľutovaniahodne nevyužitým ľudským potenciálom a to nielen v rámci najmladších generácií, v ktorých bol vždy záujem, ak nie priamo "hlad", po kultúrnej produkcii presahujúcej štandardnú ponuku masových komunikačných prostriedkov. Je pochopiteľné, a na tomto mieste aj zbytočne zdôrazňované, že takáto potreba nemohla a ani naďalej nemôže byť saturovaná z výhradne miestnych zdrojov.
Súčasťou a druhým plánom projektu Rožňavské radiály je preto vytvorenie aktívnych partnerských sieťových prepojení, zabezpečujúcich vzájomnú spoluprácu a participáciu medzi subjektami a inštitúciami slovenského "sveta umenia". Konkrétne pôjde o zosieťovanie a spoluprácu najmä medzi Galériou Baníckeho múzea v Rožňave a vysokými výtvarnými školami, predovšetkým v oblasti zabezpečenia teoreticko-kritickej reflexie, galerijnej pedagogiky a v ďalšej organizačno-odbornej podpore pripravovaných výstav. Plánovaná je spolupráca so všetkými tromi výtvarnými vysokými školami. Prioritná orientácia na vysoké školy je spôsobená jednak geografickou blízkosťou Fakulty umení Technickej Univerzity v Košiciach, ale najmä personálnymi (opäť rodáckymi) prepojeniami na Katedru teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave. Zo zoznamu partnerov nebude vynechaná ani Akadémia umení v Banskej Bystrici. Predpokladáme, že zoznam partnerov a spolupracovníkov v kooperačnej sieti sa bude v priebehu realizácie projektu rozširovať o ďalšie subjekty a inštitúcie slovenského výtvarno-umeleckého prostredia.
Projekt Rožňavské radiály je realizovaný vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.
Slávnostná vernisáž projektu Rožňavské radiály a zároveň aj prvej pilotnej výstavy TRAJA Z JEDNÉHO MESTA, na ktorú si Vás všetkých dovoľujem srdečne pozvať, sa uskutoční 18. 7. 2013 o 17.00 hod. vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 v Rožňave. Vystavujúci sú mladí renomovaní a na slovenskej výtvarnej scéne etablovaní tvorcovia - rožňavskí rodáci Vlasta Žáková, David Baffi a Erik Šille. Tešíme sa na Vašu účasť a spoločné dobrodružstvá vo svete výtvarného umenia!
Za organizátorov projektu
riaditeľ Baníckeho múzea
Mgr. Jozef Csobádi
RÁMCOVÝ PROGRAM VÝSTAVNÝCH PODUJATÍ:
1 - výstava: 18. júl - 15. august 2013
TRAJA Z JEDNÉHO MESTA
Vystavujúci: Mgr.Art. Dávid Baffi, Mgr.Art. Erik Šille, Mgr.Art. Vlasta Žáková
Teoretická reflexia: Mgr. Norbert Lacko
2 - výstava: 15. august - 12. september 2013
POSTFOTOGRAFIKA
Vystavujúci: Mgr.Art. Róbert Makar, ArtD., Mgr.Art. Rastislav Sedlačík, ArtD., Mgr.Art. Kateřina Václavková
Teoretická reflexia: Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD.
3 - výstava: 12. september - 10. október 2013
GEOMETRIA A GEOMETRIZMY
Vystavujúci: Mgr.Art. Peter Králik, doc. Adam Szentpétery, akad. mal., Mgr.Art. Ján Vasilko
Teoretická reflexia: Mgr. Ľuba Belohradská
4 - výstava: 10. október - 7. november 2013
DOMÁCE VIDEO
Vystavujúci: Mgr.Art. Enrik Bistika, Mgr.art. Peter Barényi, Mgr.Art. Pavlína Fichta Čierna
Teoretická reflexia: Mgr. art. Nóra Ružičková, ArtD.
.
5 - výstava: 7. november - 28. november 2013
MEDZIMÉDIÁ
Vystavujúci: prof. Daniel Fischer, akad. mal., Mgr.Art. Martin Špirec, Rastislav Podhorský
Teoretická reflexia: Mgr. Jana Geržová
6- výstava: 28. november 2013 - 20. december 2014
PREDČASNÁ RETROSPEKTÍVA
Vystavujúci: Mgr.Art. Radovan Čerevka, Mgr.Art. Tomáš Makara, Mgr.Art. Peter Vrábeľ
Teoretická reflexia: Mgr. Ivana Komanická, PhD.
REALIZÁTOR PROJEKTU:
Banícke múzeum v Rožňave
Námestie baníkov 25, 048 01, Rožňava
Kontaktná osoba: Mgr. Jozef Csobádi – riaditeľ múzea
e-mail:
tel.: 058 / 734 37 10, fax.: 058 / 788 11 22
www.banmuz.sk
INICIÁTOR A SPOLUREALIZÁTOR PROJEKTU:
Otvor dvor o. z.
Čučmianska 19, 048 01 Rožňava
Kontaktná osoba: Rado Kovács - tel.: 0908 356 219
Tomáš Székely - tel.: 0905 950724
e-mail:
http://otvordvor.wordpress.com/
https://www.facebook.com/OtvorDvor
PARTNER PROJEKTU:
Vysoká škola výtvarných umení
Hviezdoslavovo nám. 18, 814 37 Bratislava 1
Kontaktná osoba pre projekt Rožňavské radiály:
Mgr. Norbert Lacko
e.mail:
tel.: 0908 520 720
www.vsvu.sk
{jcomments on}

































Banícke múzeum v Rožňave, Galéria Baníckeho múzea v Rožňave, Občianske združenie Otvor dvor, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, vystavujúci umelci a prizvaní teoretici výtvarného umenia si Vám dovoľujú predstaviť projekt: ROŽŇAVSKÉ RADIÁLY - Cyklus výstav súčasného umenia pre Galériu Baníckeho múzea v Rožňave.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-