Pričom žánrový záber siaha od stroho technicky dokumentačných záberov, ktoré zachytávajú dnes už takmer 90 ročnú históriu speleológie až po výrazné experimenty s estetickým a umeleckým uchopením témy. Nejde pri tom len o individuálne ojedinelé zábery nadšených amatérov, ale naopak, v regionálnom kontexte je speleologická (a dodajme, že aj horolezecká) fotografia istým špecifickým systematicky rozvíjaným a komunitne zdieľaným fenoménom. Vizualizácie oboch tematických línií (speleologickej aj alpinistickej) tvoria doposiaľ neobjavené, len čiastočne prezentované "rodinné striebro" vizuálnej kultúry, ktorá podľa nášho názoru prekračuje hranice regiónu.
Výstava je nevyhnutne fragmentárna, nepredstavuje úplný výpočet jednotlivých autorských prístupov. Jej rozsah sme museli chtiac-nechtiac obmedziť. Dôvodov pre takéto neľahké rozhodnutie bolo viacero: časové, priestorové, finančné, ale aj dostupnosť materiálu, o ktorého existencii vieme (alebo aspoň tušíme) a zachovalosť jeho technického stavu, prípadne náročnosť reštaurátorských prác, ktoré by si vyžiadal. Preto túto výstavu chápeme ako prezentáciu prvého prieskumu témy, ktorý naďalej pokračuje.
Napriek tomu koncepcia výstavy prináša práce celého generačného spektra autorov. Jej najhlbší časový horizont 30. rokov a následne druhej polovice 40. rokov 20. storočia predstavujú práce nestora slovenskej jaskyniarskej fotografie Vojtecha Benického (1907 - 1971). Na tento horizont bezprostredne nadväzujú fotografie emblematických osobností jaskyniarov a fotografov tvoriacich jadro generácie najintenzívnejšie pôsobiacej v 50. až 70. rokoch 20. storočia, akými nepochybne boli Viliam Rozložník (1920 - 1959), Ladislav Herényi (1923 - 1971), Štefan Roda st. (1927 - 2001), Arpád Abony (1930 - 1999) a Vojtech Zabari (1930 - 2005). K účasti na výstave boli však pozvané aj významné žijúce a tvoriace osobnosti jaskyniarskej fotografie a jaskyniarstva ako sú: Miroslav Hujdič, Milan Kapusta, Jaroslav Stankovič, Tomáš Lázár a Alexander Buzinkay, ktorých dielo pokrýva obdobie od druhej polovice 70. rokov po roky 90., pričom dvojica autorov Milan Kapusta a Jaroslav Stankovič predstavujú aj technologicky najmladšiu podobu média - digitálnu fotografiu.
Fotografie sústredené v súbore výstavy ZEM NAD HLAVOU vznikli na priesečníku dvoch veľkých vášní. Vášne pre speleológiu a vášne pre fotografiu. Celkom určite môžeme tvrdiť, že fotografická vášeň bola výrazne preverovaná a skúšaná, ale aj podporovaná a provokovaná vášňou jaskyniarskou. Preto by sme radi túto výstavu venovali všetkým rožňavským jaskyniarom, a všetkým jaskyniarom, ktorí už niekoľko generácií riešia tajomný rébus podzemia Slovenského Krasu.
Norbert Lacko


























Dovoľujeme si vás všetkých osobne pozvať na výstavu, ktorej príprava sa veľmi výrazne podobala na všetko to hrozné, čo máme na jaskyniarstve tak radi: odhadovanie (až telurgia) možných lokalít, čoraz dlhšie transporty čoraz ťažšieho materiálu, sondovanie v sedimentoch histórie, blúdenia v labyrintoch pamäti, kaňony a meandre archívov, tiesnivé stretnutia neľudského geologického času a krehkej konečnosti, lepkavého blata po uši a únavu, že by jeden až plakal, ale aj zimomriavky z nálezov, objavov a objavíkov, a nádychy v bublinách svetla uprostred tmy. Napokon s odretými lakťami a kolenami sa predierame cieľovou plazivkou k vernisáži. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a