Tento významný cirkevný aj štátny sviatok si svojou prítomnosťou uctili: pán primátor mesta Dobšiná Ján Slovák, predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku pán Ladislav Fabián, poslanec mestského zastupiteľstva v Rožňave Ing. Ján Lach, presbyter ev. cirkvi pán Ján Andrašovský, dozorca seniorátu ev. cirkvi pán Mgr. Michal Terrai a iní. Primátor mesta Rožňava pán Pavol Burdiga a jeho zástupca sa z dôvodu zahraničnej služobnej cesty ospravedlnili.
Za krásneho slnečného popoludnia, po úvodnej hymne Matice slovenskej „Kto za pravdu horí“ a položení venca sa námestím rozliehali ľudové piesne folklórneho súboru Bučina z Pače pod vedením p. Mgr. Dany Sústrikovej striedavo s hymnickými piesňami evanjelického spevokolu z Gemerskej Polomy pod vedením pani farárky ThDr. Zuzany Polákovej.
Evanjelický pán farár senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin svojím veľmi erudovaným príhovorom oslovil všetkých účastníkov osláv a prinútil ich zamyslieť sa nad vlastným postojom k tomuto sviatku a k dejinám Slovenska ako takým (Celý príhovor - tu).
Vhodným podfarbením celého programu bol precítený prednes kompozície básní Jána Kostru Sonet o hľadaní a Verím realizovaný žiačkou ZUŠ Rožňava Beatkou Berkešovou pod vedením p. učiteľky Moniky Kardošovej.
Technickú stránku osláv - ozvučenie vlastnou aparatúrou zabezpečil pán Peter Máté z Rožňavy a fotografickú dokumentáciu pani tajomníčka Domu Matice slovenskej Tatiana Tomková spolu s Mgr. Michalom Terraiom.
Je pre nás úplne nepochopiteľné, že napriek tomu, že otec biskup Mons. Stanislav Stolárik odcestoval, aby bol účastníkom mohutných celoslovenských osláv príchodu vierozvestcov na naše územie v Nitre (mimochodom katolíckych rehoľníkov), z neznámych dôvodov katolícka cirkev, reprezentovaná biskupským úradom v Rožňave, na rozdiel od predchádzajúcich rokov 3 dni pred samotnými oslavami písomne odmietla akýmkoľvek spôsobom podieľať sa na oslavách. V tejto súvislosti by som len rada pripomenula slová významného anglického štátnika a historika Winstona Churchilla: „Národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť“.
Predsedníčka MO Matice slovenskej v Rožňave
MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a