Spojením osláv Dňa matiek s Výročným zhromaždením MO sa po zhode organizátorov – Obce Nižná Slaná a Základnej školy s materskou školou – začala otvárať nová tradícia v činnosti MO.
Po hodinovom programe Dňa matiek, predsedníčka MO Mgr. Milena Kolesárová privítala starostu obce, Ing. Zlaticu Halkovú – riaditeľku DMS v Rožňave, predsedníčku MO MS v Betliari Katarínu Čuňočkovú a ďalších pozvaných hostí a začal samotný program rokovania.
Po prerokovaní stanovenej dokumentácie boli na návrh výboru zvolené Gabriela Čipková za predsedníčku Dozorného výboru MO za odstúpivšiu Mgr. Janku Nemčkovú, Michaela Gecelovská za náhradníčku Dozorného výboru MO za odstúpivšiu Štefániu Petríkovú a za náhradníčku na Snem Matice slovenskej, ktorý sa bude konať 12.10.2019 v Liptovskom Mikuláši bola zvolená Ľudmila Petergáčová.
Na návrh výboru udelilo výročné zhromaždenie Mgr. Alžbete Zagibovej Čestné členstvo v MO a za členov MO boli zvolení Tomáš Babčo a Daniel Kavoň.
V diskusii odznelo:
Ing. Zlatica Halková, riaditeľka DMS Rožňava, vyzdvihla činnosť MO, ktorý svojou aktívnou činnosťou patrí medzi popredné v okrese, vyjadrila uspokojenie a radosť z toho, že nový starosta obce Tibor Jerga vytvára podmienky pre prácu a činnosť MO a FSk Hrabina, keď sa po dlhej dobe vrátili do vlastných obecných priestorov a obnovila sa spolupráca so ZŠ s MŠ Nižná Slaná. Poďakovala za vytvorenie podmienok pre činnosť FSk Hrabina aj starostke obce Henckovce a všetkým členom za odvedenú prácu. Pri príležitosti životného jubilea odovzdala Ďakovné listy Domu Matice slovenskej v Rožňave (Božena Machajová, Ján Ševčík, Ondrej Gecelovský, Ing. Martin Gallík).
Ján Stankovič vo svojom vystúpení vysoko ocenil organizovanie akcie RTVS o Najväčšieho Slováka. Ocenenie postavením pamätníka štátom by si však zaslúžila predovšetkým slovenská pracujúca žena. Slováci pred sto rokmi vyhlásili samostatnosť. Národ slovenský prežil rôzne utrpenia a útoky, ktoré pokračujú aj v súčasnosti rôznymi formami extrémizmu ako LGBTI, islam a alkoholizmus s cieľom jeho vyhubenia.
Ing. Martin Gallík informoval prítomných, že na návrh starostu obce Tibora Jergu, zastáva od 10.12.2018 funkciu podpredsedu Komisie pre kultúru, mládež a šport pri Obecnom zastupiteľstve Obce Nižná Slaná a je poverený riadiť oblasť kultúry v obci. Aktivity MO MS sú zhrnuté v obecnom Pláne kultúrnych, spoločenských a športových podujatí v roku 2019. Poďakoval všetkým členom, ktorí sa podieľali na reprezentácii v roku 2018 a na príprave Dňa matiek 2019.
Katarína Čuňočková, predsedníčka MO MS Betliar, poďakovala za pozvanie a za možnosť účinkovať vo FSk Hrabina, na Dni matiek a teší sa na ďalšiu spoluprácu. Venuje sa aj turistike, kde propaguje slovenský národ a Maticu slovenskú.
Po schválení uznesenia bolo Výročné zhromaždenie ukončené.
Ing. Martin Gallík


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a