Cyrilometodejský piatok pre nás vyznieval v slávnostnom duchu. Stretnutie matičiarov, alebo po našom – stretnutie ľudí dobrej vôle, sa už tradične nieslo vo vynikajúcej pospolitej atmosfére. Privítali sme aj vzácnych hostí, medzi ktorých patrili: Marek Hanuska – prvý podpredseda Matice slovenskej, Ján Lach – zástupca primátora mesta Rožňava, Jaroslav Šip – zástupca veliteľa Vojenského útvaru ASR v Rožňave, Radovan Gdovin –senior Gemerského seniorátu, Ingrid Šulková a Miroslava Podhorová zo susedných Domov Matice slovenskej, Ján Slovák – primátor mesta Dobšiná, Želmíra Gonosová – starostka obce Rožňavské Bystré, výnimočná návšteva zahraničných matičiarov zo Srbska, konkrétne z Kovačice pod vedením Pavla Baláža a samozrejme všetci prítomní.
Program sa začal matičnou hymnou „Kto za pravdu horí“ v podaní hymnického spevu Peknej dolinky z Vlachova.
Prvá sa príhovoru ujala riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatica Halková, ktorá nezabudla spomenúť svoje korene z Važca a medzi prítomnými vľúdnym slovom privítala svojich rodákov. Vo svojom príhovore opísala začiatky matičnej práce v našom okrese. Zaspomínali sme si... V roku 1990 prebehlo oživenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Rožňave a následne aj ďalších miestnych odborov v okrese Rožňava a Revúca. V roku 1992 sa zriadilo Oblastné pracovisko Matice slovenskej v Rožňave, ktoré dlhodobo a zodpovedne viedla Mária Halková. Za jej prácu jej vyslovujeme obrovské poďakovanie. Pani riaditeľka vo svojom úvodnom slove nezabudla spomenúť aj svedomitú prácu pracovníkov DMS Mateja Ladu a Tatiany Tomkovej, ktorým poďakovala za ich prínos do matičnej činnosti.
Celým programom nás sprevádzali dve srdcom zaryté matičiarky – Janka Regrutová a Martina Dudášová, ktoré sa svojej úlohy moderátoriek ujali veľmi zodpovedne.
Zaujímavý a poučný výklad o roku 1919, teda o oživotvorení Matice slovenskej, nám poskytol riaditeľ Archívu MS Pavol Madura, no prečítala ho Janka Regrutová. Ozrejmila nám fakty spojené s oživovaním Matice slovenskej, spomenula významné osobnosti, ktoré sa na tom podieľali a utvrdila nás o význame matičnej činnosti pre celý slovenský národ.
Veľmi krásnym vstupom, piesňou Vivo per lei, nás pozdravili Dominika Ďurská a Stanko Ďurský, absolventi Konzervatória v Košiciach, kde vyštudovali operný spev, ale nikdy nezanevreli na náš krásny folklór, pretože svoje hlasy uplatňujú v folklórnych telesách. Hosťom kultúrneho programu bolo Folklórne združenie Stráne z Važca. Svojím vystúpením potešili srdcia rodákov aj všetkých prítomných. Predsedníčka MO MS Važec Gitka Hybenová svojou básňou potešila rodáčky a z úprimného srdca vyjadrené myšlienky premenila na poéziu.
Na pódiu sa vystriedalo množstvo matičných kolektívov z horného Gemera a utvrdili nás v tom, že svojím cieľavedomým a aktívnym prístupom vedú svojich členov k zodpovednosti, úcte k tradíciám a láske k folklóru. Predstavil sa nám Folklórny súbor Haviar z Rožňavy, ktorý svojou činnosťou prispieva do folklórneho života už 34 rokov. Okrem tanečnej, mužskej a ženskej speváckej zložky pri súbore už skoro rok pôsobia aj dva detské súbory: Malý Haviar a Deti FS Haviar, ktoré sa nám tiež predstavili. Svojimi piesňami nás prišla potešiť aj spevácka skupina seniorov Dobšinky z Dobšinej, s hudobným doprovodom Oľgy Benediktyovej a Ján Gallu.
Prvý podpredseda MS Marek Hanuska prítomných matičiarov pozdravil milými slovami a nezabudol ani na historické fakty spojené s čínnosťou a históriou MS.
Desaťročné jubileum oslavovali aj niektoré folklórne telesá, ako napríklad aj FSk Hrabina z Nižnej Slanej, ktorá okrem spevu zaujala aj novou piesňou v podaní dvojice Martin Gallík a Ján Kalina a fotoknihou k nášmu výročiu.
Ďalším vystupujúcim jubilujúcim kolektívom bol Folklórny súbor Dubina z Rožňavy. Zaplnili celé pódium a roztancovali všetkých prítomných. Aj Folklórna skupina Bučina z Pače tento rok slávy svoje narodeniny a zaspievali nám svoje „pačanské piesne“. Na naše požiadanie však neprišli v kroji, ale v reprezentatívnych tričkách skupiny, ktoré celú atmosféru ozvláštnili a dodali tradíciám moderný nádych a šmrnc.
Senior Gemerského seniorátu Radovan Gdovin vo svojom príhovore spomenul neoceniteľný prínos Cyrila a Metoda, vyzdvihol dôležitosť nášho jazyka a ľudskej viery.
Azda najstarším naším folklórnym zoskupením je Folklórna skupina Hôra z Rejdovej, ktorá má svojrázne nárečie, zvyky a obyčaje. Svoje tričká oprášila aj Folklórna skupina Lehoťanka, ktorá prišla síce v menšom počte, ale na ich spevácky výkon to nemalo žiaden vplyv. Zaspievali nám niekoľko krásnych lehotských piesní. Bystränky prišli spevom a tancom podporiť svoju vedúcu a pracovníčku DMS Tatianu Tomkovú a zároveň reprezentovať svoju obec, zvyky a tradície.
O storočnici práporu radiačnej, chemickej a biologickej obrany v Rožňave nám porozprával Jaroslav Šip.
Aj napriek únave po dlhej ceste z vystúpenia v Čiernej Hore nás svojím tancom potešila aj Folklórny súbor Stromíš z Vlachova so svojou ľudovou hudbou pod vedením Petra Gecelovského. Folklórna skupina Genšenky z Honiec, tiež jubilujúca partia, zakončila vystúpenia folkloristov z Gemera.
Do príhovorov prispel aj zástupca primátora mesta Rožňava Ján Lach a s radosťou asistoval pri odovzdávaní pamätných listov.
Záver patril hosťom. Miroslava Podhorová, ktorá účinkuje vo FS Jánošík vo Fiľakove a zároveň je už 9 rokov aj vedúcou DFS Jánošík vo Fiľakove, nám zaspievala spolu so svojou vnučkou Katkou. V druhom bloku svojho vystúpenia nám Folklórne združenie Stráne z Važca predviedlo zbojnícke pásmo, ktoré osviežilo celé podujatie.
Vyvrcholením podujatia bol spoločný spev národnej piesne „Kopala studničku“, ktorej nápev sa stal základom pre štátnu hymnu Slovenskej republiky.
Ďakujeme všetkým matičiarom, všetkým účinkujúcim a prítomným za užasnú atmosféru, ktorú sme spolu vytvorili.
Zlatica Halková, Tatiana Tomková, Zuzana Ujháziová
Fotografie: Štefan Majerčák

































Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-