V dňoch 2. júla až 4. júla 2010 sa v Moldave n/Bodvou uskutočnili XIV. Dni Moldavy. V rámci spolupráce Miestneho odboru Matice slovenskej Moldava n/B s Mestským kultúrnym strediskom v Moldave n/B sa v sobotu 3. júla 2010 o 17.00 v budove podnikateľského inkubátora uskutočnilo vystúpenie známeho folklórneho súboru ČARNICA z Košíc.
Na záver vystúpenia sme spoločne so súborom zorganizovali tzv. tanečný dom, ktorého pointou bolo naučiť niekoľko záujemcov z obecenstva o tanečné kroky a ľudové variácie ich tancov. Boli sme milo prekvapení záujemcami rôznych vekových skupín, ktorí sa prihlásili. Zrazu bol celý priestor na vystúpenie zaplnený a po krátkom čase náuky tančilo obecenstvo spolu s členmi súboru ako keby patrili k nim.
Medzitým pracovníci z MsKS doniesli niekoľko podnosov mäkkého chleba natretého masťou s cibuľou, ktorý členky a členovia výboru MO MS Moldava a atraktívne mladé tanečnice z Čarnice rozdali prítomnému obecenstvu a súboru. Tento záver akcie vyústil v družnej debate a v podstate všetci prítomní sa bavili a cítili veľmi dobre. Prijemné pohľady vytvárali priateľské ovzdušie a zdalo sa ako keby sa všetci dávno poznali a boli si blízky.
V rámci ročníkových Dni Moldavy sa prvý krát zorganizoval kultúrno-spoločenský program MsKS s MO MS Moldava aj pre rýdzo slovenské obyvateľstvo Moldavy. Za túto vydarenú akciu je potrebné sa poďakovať primátorovi Mesta Moldava n/B Ing. Štefanovi Zachariašovi, riaditeľke MsKS Mgr. Erike Vitézovej s kolektívom pp. Miroslavovi Spišákovi, Františkovi Gregušovi a Ivanovi Sokolovskému a všetkým členom výboru MO MS Moldava n/B .
Veríme, že táto akcia v rámci mesta Moldavy n/B nebola jediná a naša spolupráca s vedením mesta a MsKS sa bude zdarne rozvíjať tak ako to bolo niekedy v minulosti. Taktiež veríme, že žiadne nežiaduce počiny a činnosti nepriaznivcov ozajstnej Matice slovenskej nenarušia túto spoluprácu pretože Matica slovenská je v Moldave len jedna a tá združuje svojich členov a záujemcov o matičné aktivity v Miestnom odbore MS Moldava n/B. Ešte raz vrela vďaka všetkým organizátorom a zainteresovaným.
Moldava n/Bodvou 3. júla 2010
Text: Miroslav Spišák
Foto: Zlatka Halková
FOTOGRAFIE:
{gallery}kultura/matica/moldava{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.