je dostupná, len mierne náročná a z jej hrebeňa sa naskytuje krásny výhľad na okolité kotliny, mestá a dediny, stala sa naším prvým cieľom.
Napriek nepriaznivým prognózam vývoja počasia nás sobota vítala krásnym slnečným dňom. Prekonali sme vlastnú lenivosť a skutočnosť, že naši hokejisti hrali dôležitý zápas s Bielorusmi a vydali sme sa o deviatej hodine zo sídliska JUH smerom k obci Jovice. Zvíťazilo v nás odhodlanie a túžba žiť v čistom prostredí. Nie nadarmo sa vraví: „Keď chceš zmeniť svoje okolie, musíš zmeniť najprv sám seba“. Náš počet nebol veľký, skôr skromný, no nahrádzala ho pevná vôľa a dobré úmysly.
Po prechode cez obec Jovice nás čakalo mierne náročné stúpanie na vrchol hrebeňa, ktoré nám zabralo asi 35 minút. Na vrchu sme si trochu oddýchli, občerstvili sa, rozdali vrecia a ochranné pomôcky a pokračovali v ústrety Brzotínskym skalám. Jedným veľkým mínusom je neoznačenie tejto destinácie turistickými značkami, čo je podľa nás veľká škoda, ale keďže sme tu neboli prvýkrát, nestratili sme sa.
Počas zberu odpadkov nás najviac prekvapilo miesto, kde boli naskladané čerstvo vyrúbané ihličnany. V ich okolí sa nachádzalo množstvo konzerv a rôznych obalov od jedla, či umelohmotných fliaš. Drevorubači a správcovia urbáru by sa mali o les starať a nie ho ešte viac znečisťovať.
Po trase k Brzotínskym skalám nás čakalo ešte množstvo negatívnych prekvapení a vrecia sa nám pomaly napĺňali. Na skalách sme si dali menšiu prestávku, doplnili sme tekutiny a kochali sa výhľadom na rožňavskú kotlinu, na naše mesto a priľahlé obce.
Po chvíľke oddychu sme sa menším oblúkom vrátili späť k pôvodnej trase. Odpad rôzneho formátu, pôvodu a veku pribúdal. Asi najviac sme toho nazbierali na jednej priľahlej lúke, akoby stvorenej na stanovanie a opekanie. Bolo hrozné sledovať, ako si sám človek ničí a špiní to, čo tu stojí tisíce rokov.
Najväčším problémom bolo pre nás zniesť plné vrecia odpadkov dolu do obce – tam, kam patrí – do komunálneho odpadu. Brali sme to ako menší tréning otužujúci telo, ktorý sa nám v konečnom dôsledku iste raz vráti. Nám mladým matičiarom nie je osud prírody a nášho životného prostredia ľahostajný, dôkazom je aj táto akcia, ktorá nebola určite poslednou. Záujem chrániť, čistiť a zveľaďovať naše okolie neskončil týmto dňom a dúfame, že sa k nám nabudúce pridáš aj ty.
{gallery}kultura/matica/planina{/gallery}
{jcomments on}
Mladí Matičiari z Rožňavy čistili cez víkend Silickú planinu nad Jovicami od odpadkov Doporučený
Napísal(a) MS
Matica slovenská má v našom živote mnoho úloh. Snaží sa dvíhať slovenské národné povedomie, zveľaďovať kultúrny život a prebúdzať v ľuďoch morálne hodnoty. Pokúša sa aj o udržiavanie spoločenského, športového a zdravého ľudského ducha. V neposlednom rade je jej povinnosťou ochrana kultúrnych pamiatok a našej krásnej slovenskej prírody.
Práve poslednej úlohe sme sa my, mladí Matičiari z Rožňavy a blízkeho okolia, rozhodli venovať pozornosť vo väčšej miere. Dvanásteho mája 2012 sme preto zorganizovali čistenie Silickej planiny, súčasti Národného parku Slovenský kras. Táto lokalita je nám veľmi dobre známa a keďže
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-