ako si ich získal aj príhovor predsedu Matice slovenskej, pána Mariána Tkáča, ktorý pozdravil matičiarov a všetkých prítomných a poukázal okrem iného na fakt, že všetci Slováci by si mali vo väčšej miere všímať slovenský vidiek. „Musíme pripomínať, že takto pomaly prichádzame o našu pôdu. Urobme všetko pre to, aby sme prebudili spiaci slovenský vidiek. Vráťme sa ku koreňom, robme to, čo robili naši predkovia.“ Marián Tkáč ďalej zdôraznil, že v matičnej práci sa treba orientovať smerom k Slovákom žijúcim na juhu. Nasledovali príhovory vzácnych hostí, a to príhovor podpredsedu NR SR pána Roberta Fica, ktorý vyzval účastníkov snemu, aby aj naďalej rozvíjali v ľuďoch zdravé vlastenectvo a kultúru Slovákov. „Pestovanie vlastenectva je pre Maticu slovenskú dlhodobá úloha. Lebo vlastenectvo akoby bolo nejaký nákazlivý bacil, akoby slovenskosť bola čímsi nemoderným a nemiestnym.“ Ďalej uviedol, že podporuje nové smerovanie, ktorým sa vydala MS a na záver dodal: „Matica slovenská musí spevňovať stavbu národnej identity a kultúry, ktorá stojí na troch pilieroch: musí brániť a pestovať lásku k štátnemu jazyku, pestovať vlastenectvo, vzťah k slovenskej vlasti a budovať silné historické vedomie slovenskej mládeže k spoločne prežitým osudom našich predkov.“ Vedúci kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pán Milan Čič v úvode svojho príhovoru pozdravil účastníkov snemu v mene prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Podčiarkol, že prezident Ivan Gašparovič prijal vedenie MS a viedol s ním otvorený dialóg o starostiach našej spoločnosti i o súčasných úlohách Matice slovenskej. „Od Matice sa očakáva mnoho aktivít, ktoré budú mať zjednocujúci charakter. Ak je niekto Slovák, mal by sa cítiť naozaj prítomný ako jeden z tých, ktorí tvoria slovenský národ, slovenskú vlasť. Vlasť je puto, idea, ktorá by nás mala dnes i v budúcnosti spájať. Práve matičiari majú a musia vyjadrovať tieto základné hodnoty.“
Najdôležitejšou úlohou, o ktorej snem MS rokoval, bol návrh nových stanov Matice slovenskej. Pripomienky i pozmeňovacie návrhy prešli konštruktívnou a niekedy búrlivou diskusiou, do ktorej sa zapájalo veľa delegátov snemu. Hlasovalo sa za každú zmenu jednotlivo. Snem ukončil vrúcny spev, matičnej hymny „Kto za pravdu horí“, ktorú spoločne spievali všetci prítomní.
Medzi prítomnými boli aj matičiari - zástupcovia miestnych odboroch okresu Rožňava, ktorí sa zapojili do prípravy snemu a prispeli aj aktívnou prácou v komisiách. Popri delegátoch snemu na poznávací zájazd prišli aj matičiari z Gemerskej Polomy a položili veniec v národných farbách na Národnom cintoríne. Okrem prehliadky Národného cintorína si prezreli aj Slovenské literárne múzeum. V oboch prípadoch za sprievodu odborníčok a kvalifikovaných pracovníčok múzea.
Celodenný náročný program oboch skupín sa pri návrate domov pretavil v jednu spoločnú matičnú rodinu a spev v autobuse napriek únave neutíchal. Naše poďakovanie patrí všetkým, ktorí voľnú sobotu venovali dobrej myšlienke a veľké poďakovanie patrí nášmu neúnavnému delegátovi, ale aj fotografovi Jožkovi Sabovi z Rakovnice.
TEXT: Bc. Matej Lada, Ing. Zlatica Halková
FOTO: Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/matica/snem{/gallery}
{jcomments on}
































Dňa 17. septembra 2011 sa v Martine, v priestoroch Spojenej školy na Ulici Červenej armády 25, uskutočnil Snem Matice slovenskej, ktorého sa zúčastnilo vyše 400 delegátov z celého Slovenska.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.