Pracoval ako výtvarný redaktor vo vydavateľstvách Tatran a Mladé letá. V rokoch 2005-2017 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na výtvarnej katedre fakulty architektúry, od roku 2018 je výtvarník v slobodnom povolaní. Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, animovanému filmu. Je synom výtvarníka Ľubomíra Kellenbergera.
Svoje maľby a predovšetkým ilustrácie predstavil na množstve kolektívnych alebo individuálnych výstavách prakticky po celom svete. V roku 2001 získal Cenu Ľudovíta Fullu za svoju celoživotnú ilustrátorskú tvorbu. Viacero cien získal aj v súťažiach Najkrajšie knihy Československa a Najkrajšie knihy Slovenska, v roku 2006 bol nominovaný na najvýznamnejšie ocenenie pre tvorcov detských kníh – Cenu Hansa Christiana Andersena.
„Umenie musí byť slobodné, voľné,“ povedal pred časom Kellenberger pre jeden denník a pokračoval: „Umenie je ako záhrada, v ktorej kvitnú všetky druhy kvetov a stromov.“ V spomínanom rozhovore na otázku, čo prevažuje, či je známy maliar alebo ilustrátor, odpovedal: „Hoci knižky milujem, ilustrácia mi nestačí. Potrebujem aj maľovať. Keď maľujem, je to iba moja výpoveď, moje nápady. Keď ilustrujem, musím ctiť text a jeho autora.“
Prezentáciu diel a práce významného maliara, grafika a ilustrátora Martina Kellenbergera budú mať možnosť spoznať nielen žiaci základných škôl, ale dokonca aj študenti grafického odboru strednej školy. Stretnutie sa uskutoční v stredu 18. septembra 2019 o 9:00 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Tatiana Bachňáková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a