Postupne sa zásadným spôsobom zmenili hodnotové vzorce v rodinách, ktoré v komunistických režimoch predstavovali základnú ekonomickú jednotku.
Samotné vedenie komunistickej strany sa pohybovalo v bludnom kruhu, keď na jednej strane stereotypne po sovietskom vzore hovorilo o nutnosti perestrojkových reforiem a na strane druhej svojou mentalitou nebolo schopné prekročiť vlastný tieň.
Udalosti novembra 1989 naštartovali študenti. V Bratislave sa podvečer 16. novembra 1989 zhromaždili pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a pred ministerstvom školstva hovorili o potrebe demokratizácie školstva.
„Bála som sa. Bol to taký zvláštny strach zmiešaný s eufóriou. Tie nasledujúce týždne po piatku 17-teho boli to najzvláštnejšie, čo som kedy zažila,“ spomína Ľubica Blaškovičová. „Ako hovoril môj manžel Peter Rašev, košický novembrový tribún, neboli sme žiadni odhodlaní disidenti čakajúci na iskierku, čo zapáli vatru... Herci v Košiciach boli príliš ďaleko od Charty ´77 a Několik vět. O udalostiach na Národnej triede sme sa dozvedeli z rakúskej televízie a z pošty, ktorú poslal po kuriérovi lietadlom Milan Kňažko z Prahy. Jeho obálku s výzvou Občianskeho fóra vyzdvihla kolegyňa na letisku. V pondelok večer sme mali normálnu skúšku. A keď okolo divadelného klubu prechádzal po Leninovej ulici (dnešná Hlavná ulica) študentský sviečkový sprievod, spontánne sme sa k nim pridali,“ dodala Ľ. Blaškovičová.
Výročie Nežnej revolúcie prináša so sebou množstvo spomienok na udalosti, ktoré sa odohrali pred tridsiatimi rokmi v našej krajine. „Práve teraz nastal čas, aby sme si to my, nielen tí, čo sme udalosťami žili, ale aj tí, ktorí ich poznajú len z rozprávania, pripomenuli,“ podotkla Gertrúda Turenská, pracovníčka knižnice a dodala: „Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave pri tejto príležitosti sprístupní 20. septembra 2019 výstavu pod názvom „30. výročie Nežnej revolúcie“, venovanú Nežnej revolúcii, ktorá sa stala akýmsi symbolom slobody. Výstavu pripravujeme pre všetkých našich používateľov knižnice, žiakov a študentov škôl, ale aj pre širokú verejnosť. Nesporne v týchto revolučných rokoch nám išlo o dosiahnutie osobnej slobody, ako aj lepšieho, slušného života.“
Srdečne Vás pozývame na besedu s Mgr. art. Ľubicou Blaškovičovou, slovenskou filmovou a divadelnou herečkou a komunálnou političkou, členkou Koordinačného výboru OF-VPN Košice, v piatok 20. septembra 2019 do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, ktorá príde porozprávať a zaspomínať si na udalosti spred tridsiatich rokov, ktoré sa jej, jej manžela Petra Raševa, jej rodiny i kolegov bytostne dotýkali. Zároveň Vás pozývame na výstavu pod názvom „30. výročie Nežnej revolúcie“, ktorá bude prístupná pre širokú verejnosť v rámci výpožičných hodín knižnice do polovice novembra 2019. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a