V čase, keď začínal marec 2020, mesiac, ktorý je príznačný ako mesiac knihy, sa zrazu museli všetky pripravené podujatia pre širokú verejnosť zastaviť.
Na základe záverov krízového štábu Ministerstva kultúry SR ministerka vydala príkaz, v ktorom jasne definovala, že vydáva zákaz organizovať, usporadúvať a sprístupňovať hromadné kultúrne podujatia, expozície a poskytovanie služieb verejnosti.
V súlade s opatreniami súvisiacimi s ochranou života a zdravia boli knižnice pre verejnosť zatvorené, služby vyžadujúce fyzický kontakt zastavené. Milovníci kníh a čítania, ale i pracovníci, si museli zvykať na úplne iný, dosiaľ nepoznaný režim. V kompetencii zriaďovateľov bolo prijímať také opatrenia, ktoré boli v súlade s pokynmi Úradu verejného zdravotníctva SR, ako aj pokynmi Hlavného hygienika SR.
Napriek zatvoreniu knižnice sme pracovali a robili maximum, aby čitatelia a návštevníci nezabudli, že sme tu pre nich aj v tomto období.
Na sociálnej sieti Facebook prebiehali rôzne on-line súťaže s otázkami a ukážkami pod názvom „Hádaj, z ktorej knihy je ukážka...“, literárna súťaž „Perly poznania“ pre deti, študentov i dospelých, výtvarná súťaž „Svet farebnej fantázie“, začal cyklus „My z Gemera“, v ktorom sme verejnosť oboznamovali s významnými osobnosťami Gemera, vznik a dejiny hudobného oddelenia sme predstavili v cykle „Bez histórie neexistuje budúcnosť“, načítali sa a nahrali videá rôznych rozprávok, kvíz (nielen) pre milovníkov histórie, s možnosťou výberu správnej odpovede „Spoznávame našich predkov“, priniesli sme rôzne zaujímavosti z našich políc a i.
Nezabudli sme ani na študentov, ktorí si mohli objednať on-line vypracovanie rešerší, zaslanie článkov na požadované témy z časopisov, z fondu knižnice, aj zo Slovenskej národnej knižnice v Martine, prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby.
Práca v knižnici sa nezastavila. Uskutočnili sme revíziu celého knižničného fondu, ktorý sa nachádza na jednotlivých úsekoch a aj v skladových priestoroch.
Poškodené a obsahovo neaktuálne knihy sme následne prehodnocovali, vyraďovali, opravovali, dávali sme im nový ochranný obal, aby sme knihy chránili pred poškodením.
Rukami nám prešlo cca 90 tisíc kníh. Noviny a časopisy prešli triedením, staršie čísla sa ponúkli do sociálnych zariadení, odniesli sa aj na železničnú stanicu a kúpalisko, kde sa nachádza regál pre burzové knihy i periodiká. Na úseku doplňovania a spracovania knižničného fondu sa i naďalej sledovali jednotlivé knižné vydavateľstvá a ich novinky. Po kúpe sa nové knihy zaevidovali, nakoľko každá kniha má svoj takzvaný „rodný list“ i „rodné číslo“, čo je dosť zdĺhavý proces evidencie do fondu, kým sa dostane kniha od kúpy ku čitateľovi. Pracovníčka úseku regionálnej literatúry, bibliografie a metodiky neustále zhromažďovala nové informácie a články z nášho regiónu a následne ich spracovávala pomocou knižničného systému do databázy, skenovala drobnú tlač. Ani v čase pandémie sa táto evidencia nemohla zastaviť.
To je len krátky prierez našej činnosti počas pandémie. Málo? Veľa? Aj taký bol rok 2020.
Na základe uznesenia vlády SR č. 804/2020 bola knižnica od 19.12.2020 do odvolania pre verejnosť zatvorená. A my i naďalej stojíme o vašu priazeň, pretože bez čitateľov by nemala naša práca zmysel.
Tatiana Bachňáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.