Na jednotlivých úsekoch sme pripravovali nové on-line podujatia. „Knihy v čase epidémií“ – album s knižnými bestsellermi na tému epidémia a ľudstvo si našiel svojich stálych návštevníkov. Kvíz „Spoznávame našich predkov“, ako aj cyklus „My z Gemera“ mali veľký úspech, a tak sme rozbehli druhé kolo.
Propagácia menej známych, ale o to hodnotnejších kníh od slovenských i svetových autorov pokračuje pod názvom „Knihy pre hodnotnejší život“, taktiež pokračuje úspešný zábavno-poučný kvíz „Akademik Jur Hronec“.
V živote človeka má hudba nezastupiteľné miesto a nebudeme tvrdiť nič nové, ak povieme, že dokáže človeku pomôcť najmä po psychickej stránke. Určité tipy na posluch oddychovej hudby priniesol album „Pohladí dušu, upokojí nervy“.
Pre deti sme pripravili zábavný kvíz s názvom „Ako sa volám?“ Vybrali sme krátke časti známych rozprávok, ktoré sme nahovorili do úryvkov, a počas piatich dní mohli súťažiaci hádať, z akej rozprávky bola ukážka.
V dnešnej dobe sa do popredia dostáva ekológia, záchrana života na planéte Zem (a teda aj naša vlastná záchrana). „Eko-viny“ sa venujú životnému prostrediu a v každom príspevku sa na niečo konkrétne z danej oblasti zameriavajú. V albume Zaujímavosti z políc v knižnici – "Zem kričí o pomoc" postupne nájdete tituly kníh, ktoré sú na danú tému k dispozícii v knižnici.
Pracovníčky úseku pre deti a mládež nahovorili rozprávky na dobré ráno, natočili krátke videá „Knižnica rukami“, vyhodnotili výtvarnú súťaž ,,Aké dlhé má Pipi pančuchy?".
Nová séria otázok 5. ročníka literárno-vedomostnej súťaže, zo širokej ponuky najnovších slovenských, ale aj svetových knižných titulov, už čaká na súťažiacich pod názvom „Perly poznania“.
O vegánstvo sa zaujíma čoraz viac ľudí. V albume „Slovegán“ sa venujeme slovenskej kuchyni s obľúbenými tradičnými receptami.
Divadlo ACTORES a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave sa spojili, aby sa stali súčasťou spoločného on-line podujatia Asociácie kultúrnych inštitúcií Slovenska (AKIS) – „Ave, liber! alebo 12x pútavo o knihách“. V rozhovore nielen o knihách či divadle sme v Rožňave vyspovedali úspešnú detskú spisovateľku Gabrielu Futovú, ktorá má na svojom konte viac ako dve desiatky krásnych detských kníh.
V týchto náročných časoch je humor a odľahčený prístup k životu veľmi dôležitý. Vo videách „Vďaka za smiech!“ približujeme humornú literatúru.
Divadelné a filmové osobnosti Slovenska, ktoré už nie sú medzi nami, ich bravúrne herecké výkony, ktoré vo svojom povolaní prežívali jednotlivé postavy do najmenšieho detailu, a tým urobili celé dielo jedinečným a dokonalým, sú príkladom aj pre dnešnú generáciu hercov. Ich herecký talent našiel uplatnenie v každom žánri, a tak niektorých spomenieme v albume "Aj dnes sú pre nás veľkým vzorom".
Prinášame vám aj „Literárne pikošky“ – čo ste možno ani netušili – zaujímavosti o autoroch, literárnych dielach, literárne predlohy úspešných filmov.
Literárne kluby združujú po celom Slovensku všetky generácie ľudí, ktorých zaujíma literatúra, poézia, a najmä chcú aj sami tvoriť a hľadajú inšpiráciu a pomoc. Knižnica je ideálnym miestom na stretnutia takýchto komunít. V marci tohto roku sme vyhlásili súťaž o naj logo pre literárny klub NOVÉ LITOKRUHY. V albume „Súťaž o naj logo literárneho klubu“ si predstavíme jednotlivé návrhy.
Od 29. marca 2021 knižnica opätovne spustila svoju činnosť. Čitateľom sme umožnili vrátenie vypožičaných kníh a prevzatie nových na základe dopredu zaslanej objednávky a „cez okienko“.
Od 3. mája 2021 sme otvorili vnútorné priestory pre širokú verejnosť v obmedzenom režime za dodržiavania všetkých platných protiepidemických opatrení. Vstup do knižnice je možný len s respirátorom FFP2, pri vstupe je nutné použiť dezinfekciu na ruky, v priestoroch budovy dodržiavať odstupy minimálne 2 metre.
To je len krátky prierez našej činnosti od januára do apríla 2021. Viac informácií o všetkých aktivitách nájdete na sociálnej sieti Facebook a na www.kniznica-rv.sk. Na stretnutia s Vami v priestoroch na Lipovej ul. č. 3 a na sídlisku Juh – pobočka na Jovickej ul. č. 66 sa teší kolektív Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. Stojíme o vašu priazeň, pretože bez vás by naša práca nemala zmysel. Vaše postrehy a nápady sú pre nás inšpiráciou do budúcich dní.
Tatiana Bachňáková

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-