vášnivú diskusiu medzi dospelými. Javilo sa to totiž ako nepochpiteľné. V roku 2010 sa konal prieskum, ktorý testoval pätnásťročnú populáciu vo všetkých členských štátoch OECD, ako aj v niektorých ďalších krajinách. Čerství držitelia slovenských občianskych preukazov dopadli v teste, ktorý zisťoval, ako vedia prečítané a naučené uplatniť v reálnom živote, podpriemerne.Spomedzi 34 krajín sa umiestnili na 25. až 29. mieste! Viac, ako na zamyslenie! Pred niekoľkými rokmi sme ani netušili, že môže nastať takýto problém u detí, čo sa týka čítania. Akosi spontánne sme začali k nám pozývať medzi deti dospelých s tým, aby si zaspomínali na svoje detstvo a prečítali časť svojej najobľúbenejšej knihy z čias, keď oni boli malí, keď nebol farebný televízor a o internete sme ani netušili. Nazvali sme to „Na túto knihu nikdy nezabudnem“.„Stalo sa už tradíciou, že „dospeláci“ sa nás pýtajú, či môžu prísť aj na budúci rok deťom čítať. A tak okrem čítania sa aj veľa rozprávame, ako to vyzerá v rodinách dnes. Je mnoho detí, ktoré sa priznajú, že im rodičia nečítali, keď boli malé a mnohí si pri rôznych sviatkoch ani na knihu ako darček ani nespomenú,“ prezradila riaditeľka knižnice Mgr. Iveta Kyselová.
História Mesiaca knihy začala v roku 1955. Ide o spomienku na slovenského propagátora knižnej kultúry Mateja Hrebendu, ktorý sa narodil aj zomrel v marci. Kvôli zlému zraku nemohol sám čítať, a tak prosil o prečítanie kníh svojich susedov. Nakoniec pochodil celé Slovensko a stihol pred zničením zachrániť veľa kníh.
Prostredníctvom nášho podujatia „Na túto knihu nikdy nezabudnem“ veríme, že i dnešná mladá generácia bude mať raz na čo spomínať a uverí slovám „bez knihy to nejde“alebo „či sme mladí a či starí, na rozprávku nikdy nie sme starí“.
Text a foto: Tatiana Bachňáková
{jcomments on}





















(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v rámci celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc pripravila v utorok 19.3.2013 pre deti materských a základných škôl podujatie pod názvom „Na túto knihu nikdy nezabudnem“.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.