prostredníctvom burzy, čo znamená, že dali sme druhú šancu starším knihám. Prezentáciu aktivít knižnice sme nazvali „Mobilná knižnica a burza kníh – bibliostánok“. Pri novom „malom pódiu“ na Námestí baníkov sa pristavilo množstvo zvedavcov. K dispozícii mali nielen knihy, ale aj možnosť zapísať sa za čitateľa knižnice, či obnoviť si členstvo priamo v atmosfére jarmoku. Záujemcovia sa mohli dozvedieť a priamo na mieste si vyskúšať v našom notebooku vyhľadávanie kníh, ktoré sú dostupné prostredníctvom burzy, vyhľadávanie kníh cez katalóg Carmen (nakoľko sme od apríla prešli na nový knižničný program a zmenil sa aj katalóg), prístup do databázy EBSCO, či prístup do svojho čitateľského konta.
Do programu Dní mesta Rožňava sme sa zapojili aj podujatím pre stredoškolákov, ktoré sme realizovali v priestoroch knižnice. Na otvorení sa zúčastnili aj predstavitelia mesta – primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga, prednostka MÚ Erika Mihaliková a zástupca poslancov MZ Ján Lach. Podujatie s názvom „Krajina fjordov a trolov“ bolo pripravené pracovníčkami oddelenia beletrie a náučnej literatúry. Súhra týchto dvoch oddelení bola daná do jedného celku v podobe prezentácie o severskej krajine Nórsko a nórskej literatúry. V roku 2009 mesto Rožňava podpísalo Memorandum o spolupráci s mestami Trogstad a Skiptvet. Prítomní študenti sa dozvedeli všeobecné informácie o krajine, o kráľovskej rodine, o historických počiatkoch nórskej literatúry, spisovateľoch, učencoch a zberateľoch nórskeho folklóru. Nórsko je krajina, ktorá kladie veľký dôraz na svoje kultúrne dedičstvo a vynikajúco ho podporuje. Vidieť tu veľký rozkvet kultúry, ako aj vznik nových umeleckých diel vo všetkých oblastiach. Účastníci podujatia sa dozvedeli o najväčších svetových úspechoch nórskej literatúry a humanistických myšlienkach v literárnych dielach. Spomenuli sa aj nositelia Nobelovej ceny za literatúru. V neposlednom rade sa dozvedeli čo-to aj o škriatkoch, ktorí sa volajú trolovia. Množstvo fotografií a sprievodné slovo na záver ukončila ukážka piesne, ktorá pred pár rokmi vyhrala v hudobnej súťaži Eurovízie.
Ak som v úvode spomenula, že knihy majú svoju veľkú moc, určite mi dáte za pravdu. Počnúc literatúrou detskou, cez beletriu pre dospelých a končiac odbornou literatúrou rôzneho charakteru. Krátkym zhrnutím aktivít knižnice som chcela dať do pozornosti rozsah činnosti, ktorá nespočíva len v tom, že od čitateľov preberáme alebo vydávame knihy, ktoré sú k dispozícii. Chcem poukázať na to, že je tu ešte množstvo iných aktivít, ktoré bežný, či náhodný návštevník tejto inštitúcie nevidí. Veď aj burza, ktorá bola ponúknutá na jarmoku, predchádzala dlhodobej príprave, ako je revízia celého knižničného fondu, evidencia každej knihy, nehovoriac o prenášaní množstva plných a ťažkých krabíc zo skladových priestorov z budovy a späť.
Aktivity našej organizácie ste si mohli pozrieť aj prostredníctvom fotografií významných osobností kultúrneho a spoločenského života, ktoré navštívili knižnicu. Tým „to“ ale určite nekončí. Burza kníh pokračuje i naďalej a to v priestoroch knižnice. Práve v čase písania týchto riadkov knihovníci pracujú ako včeličky, v nohách majú desiatky schodov a v rukách únavu od premiestňovania a hlavne dopĺňania stoviek kníh, ktoré si môžete nájsť aj prostredníctvom „burzového“ katalógu cez internet – www.kniznica-rv.sk A pokračujeme aj pri organizovaní podujatí, ako pre deti, tak i pre dospelých. Stojí to síce množstvo času a úsilia, ale robíme to s elánom, nadšením a robíme to pre vás. Aj to jedna z činností práce knihovníka.
Ak vás budeme stretávať v priestoroch knižnice, vieme, že naša práca nevyšla nazmar. Tešíme sa na vás i na vaše podnety a návrhy.
Tatjana Bachňáková





















(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – reportáž) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s mestom Rožňava v rámci osláv Dní mesta Rožňava 2013, ktorých bol aj Rožňavský jarmok, sa zapojila svojimi aktivitami nielen na Námestí baníkov, ale aj vo svojich priestoroch na Lipovej ul.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.