pondelok, 25 júl 2011 13:00
Indiánsky týždeň v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave – Od dejín k umeniu Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Keď v roku 1492 Krištof Kolumbus objavil Ameriku a nazdával sa, že priplával do Indie, domorodé obyvateľstvo tohto svetadielu pokrstil celkom prirodzene „Indiáni“. A hoci sa veľmi rýchlo prišlo na tento omyl, meno Indián ostalo navždy spojené s ľuďmi, „čo chodili celkom nahí“. Neskôr ich označovali názvom červenokožci. Pravdaže, toto nemožno brať doslova. V Severnej Amerike mali totiž zvyk farbiť si telo výťažkom z korienkov. Farba pleti Indiánov sa líši podľa príslušnosti k jednotlivým kmeňom. Farba pokožky Indiánov v rožňavskej knižnici sa celkovo veľmi nezmenila, maximálne sa na nej vyskytli rôzne farebné znaky. Pýtate sa, prečo? Nuž, v týždni od 18. od 22. júla 2011 sme v Gemerskej
knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave po prvýkrát zorganizovali pre deti netradičný týždeň - denný indiánsky tábor plný zážitkov a prekvapení, hier a dobrodružstiev, zábavy a zaujímavých aktivít.
Po prvých dvoch dňoch (o ktorých sme nedávno písali), nasledovala zaujímavá streda. V dopoludňajších hodinách si deti pripravili z plastelíny a výkresov jednotlivé rekvizity k animovanému filmu. Za pomoci pracovníka knižnice deti natáčali naozajstný film a dostal názov Lovenie krokodíla. Do pohybu sa tak dostala nielen postavička Indiána, ale aj loďka, krokodíl, či slniečko. Keď bol film hotový (viď. www.kniznica-rv.sk ), všetci sa premiestnili do exteriéru knižnice k vigvamu a nasledovalo natáčanie hraného filmu, kde sa deti stali hercami. Jedna časť Indiánov bola v stane zajatá, strážili ju dvaja statní Indiáni. A tí ostatní mali za úlohu ich odtiaľ vyslobodiť. No boj to bol neúprosný. Rinčali meče a bolo počuť aj cválanie a erdžanie rýchlych koní. Všetko sa však šťastne skončilo. Ako v rozprávke s dobrým koncom. Naši Indiáni úspešne zvládli prvé herecké výkony, ktoré sú zachytené aj v krátkom filme Vyslobodenie zajatcov (viď. www.kniznica-rv.sk ).
Po statočnom boji, dobre vykonanej práci a zjedenom obede si Indiáni v tretí deň tábora dopriali oddych pri hudbe so slúchadlami na ušiach. „Prvé dva dni deti po návrate z obedu „oddychovo“ čítali knihy, časopisy, a tak sme im urobili zmenu. Každý dostal slúchadlá a ešte pred počúvaním hudby sme si povedali, čo je gramofónová platňa, CD-čko, čo je a kam sa dáva magnetofónová kazeta a ako sa volajú „bedne“, odkiaľ ide zvuk,“ prezradila pracovníčka úseku hudby a umenia.
Po krátkom hudobnom relaxe nasledovalo výtvarné umenie. Do knižnice prijala pozvanie výtvarníčka a dizajnérka Lucia Laciaková a za jej pomoci deti kreslili rôzne motívy na jednofarebné tričká. Najprv nákres, a po krátkom vysvetlení maľoval každý sám pomocou špeciálnych textilných farieb. Deti boli so svojím maliarskym výkonom spokojné a tešili sa zo svojich vlastnoručne skrášlených tričiek.
Deň plný zážitkov bol opäť za nami. A pred nami? Ešte dva dni nových dobrodružstiev.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/kniznica/indiani/2{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Knižnice



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a