v indiánskom duchu. Svojimi skúsenosťami, nápadmi a ochotou tráviť svoj voľný čas medzi nami mala aj pani učiteľka Tatiana Chnapková a vymeniť teóriu s praxou prišla aj študentka pedagogickej školy Silvia Emodiová. Rôzny drevený materiál nám k činnosti doniesli priaznivci knižnice a svojimi skúsenosťami a radami nám vyšli v ústrety aj zo Správy Národného parku a biosférickej rezervácie Slovenský kras, Brzotín. Indiánsky týždeň v knižnici sa teda mohol začať.
Indiáni. Pôvodní obyvatelia Severnej a Južnej Ameriky. Antropológovia ich zvyčajne radia medzi mongolské národy, považujú ich aj za zvláštnu výraznú rasovú skupinu.
"Pred 500 rokmi sa tri španielské lode, ktorým velil Krištof Kolumbus, preplavili cez Atlantický oceán a dorazili k neznámej pevnine. Kolumbus bol presvedčený, že sa dostal do Indie, a tak domorodcov, ktorých stretol, nazval Indiánmi. V skutočnosti doplával k jednému z ostrovov blízko veľkého kontinentu, o ktorom Európania vtedy ešte nevedeli, že existuje. Tento svetadiel bol pozdejšie pomenovaný po ďalšom moreplavcovi Amerigo Vespuccim - Amerika. Rozhodli sme sa preto deťom, ktoré sa k nám v tento týždeň prihlásia, priblížiť život a kultúru Indiánov aj prostredníctvom kníh, filmov, hudby, ale aj vlastnou výrobou rôznych náramkov, náhrdelníkov, či postavením vigvamu, maľovaním totemu, spoznávaním prírody," povedala pani Nogeová, pracovníčka úseku pre deti a mládež. "Rodičia, ktorí prihlásili svoje dieťa, hoc len na jeden deň, majú v čase od 9,00 do 15,00 hod. o svoju ratolesť postarané. Každý deň je pripravená iná činnosť a nebude nám vadiť ani pokazené počasie. Deti sú hravé, šikovné a my sa na nich tešíme," dodala a už utekala pripraviť materiál k ďalšej činnosti.
Prvé dva dni boli naozaj pestré. Za pomoci dospelých deti postavili vigvam (kopulovitý stanový príbytok severoamerických Indiánov, najčastejšie z byvolých koží), u nás s použitím netradičného materiálu, zhotovovali si rôzne čelenky a náramky, pripravovali si návrhy nákresov na totem (u severoamerických Indiánov plastický symbol mystického predka, od ktorého kmeň odvodzuje svoj pôvod), ktorý potom aj tvorili, spoznávali rastlinky, sťahovavé vtáky, stopy zvierat, prostredníctvom filmu sa dozvedeli niečo nové o sovách a popri tom si aj zasúťažili. Po obede, ktorý je zabezpečný v neďalekej jedálni, je chvíľa aj na oddych, čo vidno aj na samotných fotografiách. Pred nami sú ešte tri dni tvorivých aktivít a zábavy.
Tatiana Bachňáková
{gallery}kultura/kniznica/indiani{/gallery}
{jcomments on}
streda, 20 júl 2011 11:30
Indiánsky týždeň v knižnici bol naozaj pestrý. Za pomoci dospelých deti postavili vigvam Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
"Všetky naše staré báje, všetky čo len viem,
pre potomstvo pre budúce dnes vám rozpoviem,
všetky kopce, všetky rieky, oheň, voda, zem,
všetko bolo indiánske, od pradedov viem."
Venohr, Wolfgang: Orlie pierko
Letné prázdniny v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sa v týždni od 18. júla 2011 premenili na pár netradičných dní. Vďaka vynikajúcej spolupráci s mnohými priateľmi knižnice, ako napríklad s Domovom sociálnych služieb Amália v Rožňave, pánom Igorom Ladom, riaditeľom tohto zariadenia, sme spoločenskú miestnosť knižnice vyzdobili
Zverejnené v
Knižnice



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a