(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – reportáž) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, privítala vo svojich priestoroch 23.10.2013 autora knihy KÓD 1 Jozefa Banáša.Kód 1 je akýsi pokus o rekonštrukciu Kristovho reálneho života, ktorú ešte zatiaľ nikto nenapísal. Autor pri písaní vychádzal z medzinárodnej literatúry, krajín a oblastí, ktoré osobne navštívil. Zamýšľa sa nad tým, či sa hrob Ježiša Krista nachádza naozaj v Izraeli, alebo či mohol Ježiš pôsobiť v Indii a Kašmíre. Ale zamýšľa sa aj nad tým, prečo sú u nás kostoly zatvorené, prečo katolícka i evanjelická cirkev vymenila svojich veriacich za bohatstvo. Váži si dobrých kňazov, má medzi nimi veľa dobrých priateľov. Ale vždy bude kritizovať zlých kňazov, hlavne „v tých horných poschodiach katolíckej cirkvi“. Autor hovorí, citujem: „Dnes máme v podstate dve kresťanstvá. Jedno to skutočné, Kristovo, miluj blížneho svojho, kresťanstvo skutkov a činov a druhé dogmatické, kresťanstvo Vatikánu, kde cítime, že nám to akosi „nesedí“, vnútorne nás to nenapĺňa, kde mnohí, najmä starší ľudia, chodia do kostola preto, lebo sa to patrí,“ povedal Jozef Banáš.
Táto kniha nabáda ľudí, aby chodili do chrámov. Žijeme ťažké obdobie a každý potrebuje nejaké to pohladenie duše. A preto sa napríklad autor knihy pýta, prečo nám teológovia ukazujú Krista na kríži? Hovorí, že Kristus musel mať krásny život a bol to veselý chlap. Banáš sa na besedách pýta ľudí, či čítali evanjeliá. Ľudí delí do dvoch skupín – jednu, ktorí vlastnia pravdu a druhú, ktorí ju hľadajú.
Pre akéhokoľvek autora je vždy dobré, ak sa o danej knihe aj diskutuje. Mohla by som tu písať ešte veľmi dlho o čom sa v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave diskutovalo. A tak na záver už len zopár postrehov.
Beseda bola zaujímavá aj z pohľadu cestovateľského. Náš hosť povedal, že napríklad v Indii je súcit a pomoc úplne samozrejmá vec a dominantné je tam to, že sa všetci usmievajú. „Výhoda cestovania je aj to, že sa pozriete na svoju vlasť, na svoje problémy s odstupom času, v ktorých denne žijeme,“ povedal Jozef Banáš. Čitateľ sa v knihe dozvie celý rad historických faktov a nájde tam aj množstvo fotografií.
Viac ako dvojhodinová beseda ukončila stretnutie autogramiádou.
Tatiana Bachňáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.