členka literárneho klubu, Ivan Kuhn – poslanec mestského zastupiteľstva. Čítanie dospelých striedalo čítanie detí. Napriek obavám, že možno deti budú ostýchavé, opak bol pravdou. Deti rožňavských škôl dali vedieť, že čítanie ich baví. Spestrením dopoludnia pri čítaní boli rôzne literárne hádanky, krížovky, skladačky, ktoré pripravilo Centrum voľného času v Rožňave.
Počas takmer štyroch hodín odznelo do mikrofónu množstvo úryvkov, ako napríklad Lekvárová Božena, O medvedíkovi bez mena, Mikulášove prestávky, Tajomstvo ostrova kostier, Babkin slávny útek, Rozprávky utáranej myšky, Keby som bola bosorka, Maťo a Klinček, Môj dedko rýchly šíp, O Jankovi Hraškovi...
Je dokázané, že komunikácia s deťmi prostredníctvom hlasného čítania je potrebná. Dieťa, ktoré od útleho veku číta so svojimi rodičmi, dosahuje optimálny duševný vývin, ako aj lepšie výsledky v škole.
Týmto podujatím, ktoré bolo organizované počas Týždňa detskej knihy, sme chceli deti motivovať k pravidelnému čítaniu a záujmu ku knihám. Veď doba, v ktorej momentálne žijeme, je plná tabletov, smartfónov a o internete ani nehovoriac. Nie, nechceme zabrzdiť čas, ani vývoj. Chceme, aby dospelí nezabúdali na to, že k detstvu patria aj princezné, draky, dinosaury, víly, čarodejník, poklad, bosorky, piráti, strašidlá, kráľ a kráľovstvo, škriatkovia, riekanky, hádanky...
Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na tomto podujatí a prispeli k jeho realizácii. Ozvučenie, lavičky, ale aj dekorácia pódia z neďalekých predajní v podobe kvetov či lampy, boli neodmysliteľnou súčasťou pohodovej atmosféry v severnej časti námestia. Poďakovanie patrí aj vedeniam základných škôl, pedagógom a deťom, ktorí sa podujatia zúčastnili.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave


























(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – reportáž) – Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a ZPOZ a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa v piatok 11.4.2014 uskutočnilo na námestí baníkov v Rožňave na malom pódiu verejné čítanie úryvkov z detských kníh pod názvom „Nerušte ma, čítam!“. Podujatie, prvé tohto druhu, otvoril zástupca primátora mesta Peter Marko a Iveta Kyselová, riaditeľka knižnice. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a