Noc literatúry je jednodňovým sviatkom európskej literatúry a 15. mája 2013 sa na Slovensku uskutočnil V. ročník. V regióne východného Slovenska sa do projektu zapojilo šesť knižníc v mestách Košice, Prešov, Vranov n/Topľou, Trebišov, Michalovce a Rožňava.
Hlavnými partnermi Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave boli Mesto Rožňava a Banícke múzeum Rožňava. Nadšenci a milovníci čítaného slova sa stretli v átriu Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, aby o 18-tej hodine odštartovali, ako súčasť medzinárodného podujatia, verejné čítanie úryvkov z diel francúzskej, anglickej, rakúskej, maďarskej i slovenskej tvorby v podaní hostí – JUDr. Eriky Mihalikovej, prednostky mestského úradu, Ing. Karola Kováča, poslanca mestského zastupiteľstva, Mgr. Petra Galla hovorcu mesta, Anny Lachovej, reštaurátorky Galérie Baníckeho múzea a Renáty Palme autorky básní. 
Nakoľko cieľom projektu je upozorniť na význam literatúry prostredníctvom verejného čítania, pozvanie prijala aj spisovateľka historických ľúbostných románov Jana Pronská. Do povedomia čitateľov sa dostala svojou prvotinou Zlatníkova chovanica. Na otázku, prečo si vybrala tento druh literatúry, odpovedala: „Už na základnej škole som mala rada dejepis. Veľa som čítala. Ovplyvnila ma napríklad spisovateľka Marija Jurič Zagorka, ktorej diela Plamene inkvizície a Gričská čarodejnica sú vynikajúce a dodnes sa k nim vraciam. No ak si myslíte, že by som rada žila v niektorom z období, napríklad stredoveku, tak sa veľmi mýlite. Stredovek dáva veľký priestor fantázii, ale žiť by som vtedy nechcela. Veľmi rada by som sa tam však chcela pozrieť...“
„Noc literatúry“ pod hviezdami v Rožňave splnila očakávania a ukázala milovníkom literatúry, že láska ku knihe sa môže prejaviť na rôznych miestach, v rôznom čase, len je potrebné vydržať. Do tohto projektu sa zapojila približne dvadsiatka väčších európskych miest a množstvo menších miest. Záverečné poďakovanie patrí všetkým, ktorí prijali naše pozvanie a ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na tejto medzinárodnej akcii. Či už ako „čítajúci“ skvelých úryvkov odporúčaných kníh, alebo ako poslucháči, či neskôr diskutujúci s hosťom večera – spisovateľkou Janou Pronskou. V neposlednom rade patrí poďakovanie aj hostiteľom, ktorí nám poskytli priestory. Pod holým nebom a s Mesiacom nad hlavou to bolo niečo nové, netradičné.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}


























(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa 15. mája 2013 zapojila do medzinárodného podujatia Noc literatúry. Hlavným organizátorom bolo OZ Slniečkovo, Knižnica pre mládež mesta Košice a České centrum Bratislava. Finančne projekt podporilo Ministerstvo kultúry SR v rámci dotačného systému Európske hlavné mesto kultúry 2013 – Košice. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a