Mnoho ľudí cestuje po svete či už pracovne, alebo aby si oddýchli, „vypli“ od každodenných povinností a starostí, aby spoznali nové krajiny, ich kultúru a obyvateľov. K tomu neodmysliteľne patrí aj fotografovanie.
MUDr. Ľuboša Fellnera medicína vždy ohromne bavila, no vytlačila ju iná vášeň - cestovanie. Ako malý chlapec chodil na chatu na Devín, odkiaľ bolo vidno na Alpy. Hľadel do diaľky a sníval o cudzine. „Nemožnosť cestovať v tých časoch spôsobila, že vášeň vo mne rástla a dosiahla úplne iné rozmery. Nadšenie po otvorení hraníc potom bolo obrovské. Stačil bláznivý nápad a už sme šli.“
Ľuboš Fellner vybudoval, ako sám tvrdí, cestovku z ničoho. Originálnu cestovku s prekvapeniami a stále novými nápadmi. Naučil Slovákov, že dovolenka neznamená len vylihovať pri mori. On sám precestoval 190 krajín. Miluje fotografovanie a zábery z ciest prináša aj prostredníctvom kníh a fotografických výstav. Napriek tomu, že niektoré krajiny sú nudné, hovorí: „Keď máte dobrého sprievodcu, tak aj jednoduchá krajina je úžasná.“
„Keď sa v roku 2005 v našich počítačoch zjavili google mapy a v roku 2008 prišli aj do našich mobilov, cestovanie sa tým celkom zmenilo,“ povedal manažér CK Jozef Zelizňák. „Cestovanie zmenili aj nízkonákladové letecké spoločnosti, výletné lode, ako najrýchlešie rastúce odvetvie turizmu, či ponuky súkromných bytov prenajímateľných cez internet, a v neposlednom rade aj selfie tyčky. Dnes je cestovanie oveľa jednoduchšie než kedykoľvek predtým, no bez zápalu objavovať nové zážitky a dobrého sprievodcu býva často aj nudnejšie,“ pokračoval Zelizňák a dodal: „V Rožňave sa momentálne nachádza výstava fotografií Ľuboša Fellnera „Exkluzívne cesty raz za život“, ktorá prináša zábery z najexotickejších miest našej planéty, kde sa doteraz dostal len málokto. Každá fotografia má svoj unikátny príbeh a my veríme, že to obohatí aj úplne náhodných návštevníkov knižnice, ktorí sa o výstave dozvedia napríklad prostredníctvom internetu.“
Pozývame širokú verejnosť do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave na fotografickú výstavu zakladateľa CK, cestovateľa, fotografa a člena Americkej cestovateľskej komory Ľuboša Fellnera pod názvom Exkluzívne cesty raz za život, kde každá fotografia na paneloch má svoj skutočný príbeh. Je to jedinečná možnosť pozrieť, čo „ulovil“ na fotografie fotograf s prívlastkom Lovec zážitkov.
Výstava je dostupná v rámci výpožičných hodín knižnice a potrvá do konca októbra 2017. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a