Anton Hykisch - spisovateľ, autor literatúry faktu, publicista, esejista, dramatik, diplomat pochádza z Banskej Štiavnice. Rozpätie jeho tvorby je široké. Píše romány, poviedky, rozhlasové hry, scenáre, publicistiku, odborné články. Jeho fiktívne diela tematicky čerpajú z histórie i súčasnosti. Napísal množstvo kníh, z ktorých viaceré, najmä historické romány, boli preložené do niekoľkých jazykov a v zahraničí boli vypredané.
„Písať som začal ako vysokoškolák v Bratislave. Mali sme po krk povstaleckej a vojnovej literatúry. Pocity našej mladej generácie nikto nereflektoval. Rok 1956 bol počiatkom erózie komunistického režimu, prvým signálom liberalizácie. V novom mesačníku Mladá tvorba sme začali písať o sebe, o našich časoch, o našich pocitoch,“ povedal Hykisch a pokračoval: „Štúdium ekonómie bolo naozaj riešením z núdze. Od detstva ma zaujímala politika, história, novinárčina. Ale aj poznávanie nových ľudí, nových krajín. Rád píšem romány, ktoré môžem postaviť na pilieroch skutočnej reality. Fascinuje ma skúmanie, ako sa chovali konkrétni vládcovia v podmienkach moci nad inými ľuďmi,“ dodal spisovateľ.
Anton Hykisch je členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského centra PEN klubu a Klubu autorov literatúry faktu, bol podpredsedom Paneurópskej únie na Slovensku a je členom Svetovej futurologickej spoločnosti – World Future Society (USA). Je nositeľom viacerých významných ocenení. Prezident Slovenskej republiky mu prepožičal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy (1998), je dvojnásobných nositeľom Ceny Egona Ervina Kischa za literatúru faktu (2005, 2007), Ceny Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu (2009), Ceny Vojtecha Zamarovského za rok 2010, nositeľom Identifikačného kódu Slovenska (2012), Európskej ceny TREBBIA za celoživotné dielo (2013), Ceny Fra Angelico v kategórii slovesné dielo – za prínos kresťanských hodnôt do umenia za rok 2013 (2014) a Ceny AOSS a SSS za celoživotné dielo v oblasti prózy a publicistiky (2014).
V rozsiahlom autobiografickom románe Rozkoše dávnych čias zachytáva Hykisch časové rozpätie od súčasnosti naspäť do medzivojnových rokov – od mladosti svojich rodičov a svojho detstva, cez mnohé životné peripetie, až po súčasnosť. Nový román Verte cisárovi je kniha o vášni a túžbe po moci, kronika osudov ľudí, ktorí sa vzopreli každodennosti a usilovali sa zmeniť život okolo seba. Je situovaný do sklonku 18. storočia, v predvečer Francúzskej revolúcie (ide o voľné pokračovanie úspešného románu Milujte kráľovnú).
Prijmite pozvanie na stretnutie s týmto výnimočným velikánom slovenskej literatúry, ktoré sa uskutoční v stredu 11. októbra 2017 o 17:00 hod. v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3 a je pripravované v rámci projektu Tajomstvá v literatúre. Z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk, ktorý je hlavným partnerom projektu. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-