Mestské divadlo ACTORES prináša na slovenskú scénu zdramatizovaný svetoznámy autobiografický román Christiane Felscherinowovej zostavený zo sérii reportáží, ktorý okamžite v sedemdesiatich rokoch obletel svet a stal sa legendárnou výpoveďou o probléme mladistvých s narkotikami. Román sa dočkal aj slovenského uvedenia, keď vydavateľstvo PREMEDIA prinieslo v tomto roku tento román v slovenskom preklade..
V réžii Tatiany Masníkovej sa v hlavných úlohách predstavia noví hosťujúci herci divadla ACTORES - Anna Čujová (posl.konzevatória), Matej Struhár (absolvent Akadémie Umení v B.Bystrici) a Jozef Pavol Komiňák (absolvent Akadémie Umení v B. Bystrici), Sofia Huráková.
Ďalej hrajú herci divadla ACTORES: Ivana Krajňáková, Atilla Bocsárszky a Róbert Kobezda.
Inscenácia vzniká s prispením Ministerstva kultúry SR.
Stručne o autorke románu:
Christiane F., celým menom Christiane Vera Felscherinow je ústrednou postavou úspešnej knihy My deti zo stanice ZOO a neskôr rovnako úspešného filmu. Christiane F. je autentickou postavou, podkladom pre knihu aj pre film je jej autobiografické rozprávanie o svojom osude.
Vo veku šiestich rokov sa rodina prisťahovala na už vtedy problematické sídlisko Gropiusstadt v západoberlínskej štvrti Neukölln. Pri jednej príležitosti, kedy ju otec fyzicky ohrozoval, sa (neúspešne) pokúsila vyskočiť z okna bytu na 11. poschodí.
Rodinné problémy, najmä násilie proti deťom, je v tom čase v Nemecku ešte tabu. Christiane F. nevidí východisko a dostáva sa vo veku dvanásť rokov do drogovej scény. Najprv je to hašiš, marihuana, vo veku štrnástich rokov sa zoznamuje s heroínom. Aby si svoje dávky mohla zaobstarať, začína prostituovať na neslávne známej západoberlínskej železničnej stanici Bahnhof ZOO. Jej medzitým rozvedená matka si to všíma až o dva roky neskôr.
Roku 1978, vo veku šestnástich rokov, vypovedá Christiane F. v jednom súdnom procese ako svedkyňa. Jej výpoveď zaujme dvoch reportérov známeho časopisu Stern, ktorí chcú interview a pozvú ju na dve hodiny na rozhovor. Z dvoch hodín sú dva mesiace a neskôr autobiografické dielo, ktoré v istom zmysle slova zvrátilo vtedajšie názory západonemeckej spoločnosti na mladistvých, ktorí sú závislí na drogách. Zo seriálu v časopise sa stala kniha, ktorá bola neskôr sfilmovaná.
Hrdinka knihy (a filmu) v nasledujúcich rokoch prežila turbulentný čas v USA a v Grécku, vrátila sa však do Berlína a po niekoľkých protidrogových liečbach sa oslobodila zo svojej závislosti na nich. Roku 1996 porodila syna Jana-Niklasa.
V roku 2008 nemecké úrady zobrali do svojej opatery je maloletého syna po zistení, že má opakovane problémy s drogami.
Realizačný tím:
Dramatizácia: Tatiana Masníková
Dramaturgia: Elena Knopová
Kostýmy a réžia: Tatiana Masníková
Scéna: Latócky Katalin a.h., Atilla Bocsárszky
HRAJÚ: Anna Čujová (posl.konzevatória), Matej Struhár (absolvent Akadémie Umení v B.Bystrici) a Jozef Pavol Komiňák (absolvent Akadémie Umení v B.Bystrici), Sofia Huráková a.h., Ivana Krajňáková, Atilla Bocsárszky a Róbert Kobezda
O DIVADLE ACTORES:
Profesionálne Mestské divadlo ACTORES doposiaľ počas svojej dvadsaťročnej existencii vytvorilo päťdesiatku inscenácií, ktoré boli prezentované nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Vo svojich inscenáciách prináša aktuálne témy, využíva nové postupy a formy divadelného jazyka, improvizáciu, scénický pohyb, akrobaciu a tanec. Oslovuje dospelého i detského diváka. Repertoár divadla tvoria aj autorské predstavenia a predstavenia bez slov.
Názov divadla ACTORES pochádza z latinského jazyka a jeho význam v preklade vyjadruje herca, obetavo oddaného svojej umeleckej práci, tvorbe, divadlu, publiku. ACTORES vzniklo v septembri roku 1994, keď herci prešovských a košických divadiel (absolventi umeleckých škôl) pociťovali potrebu založiť komorný súbor s cieľom plnohodnotnej experimentálnej tvorivosti podľa vzoru svetoznámeho poľského divadla S. I. Witkiewicza nachádzajúceho sa v malom mestečku Zakopane. Toto divadlo ukázalo, že dobré profesionálne divadelné súbory nemusia zákonite sídliť len vo veľkých mestách.
Počas svojej histórie sa ACTORES na Slovensku zaradilo do divadelnej obce, prezentovalo svoje autorské predstavenia v zahraničí na rôznych medzinárodných festivaloch a získalo niekoľko ocenení. Medzi nimi: Cenu za najlepšiu medzinárodnú produkciu, ocenenie za najlepšiu réžiu a hereckú cenu zahraničnej divadelnej kritiky za najoriginálnejšie herecké výkony.
Okrem divadelnej činnosti, členovia divadla pripravujú rôzne kultúrne a umelecké podujatia nevynímajúc medzinárodné prehliadky, charitatívne akcie, výchovné koncerty a tanečné vystúpenia pre školy... ACTORES je organizátorom dvoch medzinárodných podujatí - medzinárodného džezového festivalu GemerJazzFest, ktorého sa napríklad už zúčastnili hudobníci zo Slovenska, krajín V4 a USA. Druhým významným podujatím je septembrový medzinárodný festival alternatívnych divadiel TEMPUS ART. Jeho existencia je však neistá. Svojou činnosťou divadlo zviditeľňuje mesto, krajinu a vlastnú organizáciu. Zároveň zvyšuje kvalitu života nielen miestnej komunity
Róbert Kobezda
































Mestské divadlo ACTORES Rožňava uvedie v slovenskej premiére 3. novembra 2015 o 19.00 hod. a v II. premiére 20. novembra 2015 o 19.00 hod. hru v réžii Tatiany Masníkovej STANICA ZOO alebo ZA VŠETKO MÔŽE DAVID BOWIE".
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-