Mestské divadlo ACTORES prináša na slovenskú scénu zdramatizovaný svetoznámy autobiografický román Christiane Felscherinowovej zostavený zo sérii reportáží, ktorý okamžite v sedemdesiatich rokoch obletel svet a stal sa legendárnou výpoveďou o probléme mladistvých s narkotikami. Román sa dočkal aj slovenského uvedenia, keď vydavateľstvo PREMEDIA prinieslo v tomto roku tento román v slovenskom preklade..
V réžii Tatiany Masníkovej sa v hlavných úlohách predstavia noví hosťujúci herci divadla ACTORES - Anna Čujová (posl.konzevatória), Matej Struhár (absolvent Akadémie Umení v B.Bystrici) a Jozef Pavol Komiňák (absolvent Akadémie Umení v B. Bystrici), Sofia Huráková.
Ďalej hrajú herci divadla ACTORES: Ivana Krajňáková, Atilla Bocsárszky a Róbert Kobezda.
Inscenácia vzniká s prispením Ministerstva kultúry SR.
Stručne o autorke románu:
Christiane F., celým menom Christiane Vera Felscherinow je ústrednou postavou úspešnej knihy My deti zo stanice ZOO a neskôr rovnako úspešného filmu. Christiane F. je autentickou postavou, podkladom pre knihu aj pre film je jej autobiografické rozprávanie o svojom osude.
Vo veku šiestich rokov sa rodina prisťahovala na už vtedy problematické sídlisko Gropiusstadt v západoberlínskej štvrti Neukölln. Pri jednej príležitosti, kedy ju otec fyzicky ohrozoval, sa (neúspešne) pokúsila vyskočiť z okna bytu na 11. poschodí.
Rodinné problémy, najmä násilie proti deťom, je v tom čase v Nemecku ešte tabu. Christiane F. nevidí východisko a dostáva sa vo veku dvanásť rokov do drogovej scény. Najprv je to hašiš, marihuana, vo veku štrnástich rokov sa zoznamuje s heroínom. Aby si svoje dávky mohla zaobstarať, začína prostituovať na neslávne známej západoberlínskej železničnej stanici Bahnhof ZOO. Jej medzitým rozvedená matka si to všíma až o dva roky neskôr.
Roku 1978, vo veku šestnástich rokov, vypovedá Christiane F. v jednom súdnom procese ako svedkyňa. Jej výpoveď zaujme dvoch reportérov známeho časopisu Stern, ktorí chcú interview a pozvú ju na dve hodiny na rozhovor. Z dvoch hodín sú dva mesiace a neskôr autobiografické dielo, ktoré v istom zmysle slova zvrátilo vtedajšie názory západonemeckej spoločnosti na mladistvých, ktorí sú závislí na drogách. Zo seriálu v časopise sa stala kniha, ktorá bola neskôr sfilmovaná.
Hrdinka knihy (a filmu) v nasledujúcich rokoch prežila turbulentný čas v USA a v Grécku, vrátila sa však do Berlína a po niekoľkých protidrogových liečbach sa oslobodila zo svojej závislosti na nich. Roku 1996 porodila syna Jana-Niklasa.
V roku 2008 nemecké úrady zobrali do svojej opatery je maloletého syna po zistení, že má opakovane problémy s drogami.
Realizačný tím:
Dramatizácia: Tatiana Masníková
Dramaturgia: Elena Knopová
Kostýmy a réžia: Tatiana Masníková
Scéna: Latócky Katalin a.h., Atilla Bocsárszky
HRAJÚ: Anna Čujová (posl.konzevatória), Matej Struhár (absolvent Akadémie Umení v B.Bystrici) a Jozef Pavol Komiňák (absolvent Akadémie Umení v B.Bystrici), Sofia Huráková a.h., Ivana Krajňáková, Atilla Bocsárszky a Róbert Kobezda
O DIVADLE ACTORES:
Profesionálne Mestské divadlo ACTORES doposiaľ počas svojej dvadsaťročnej existencii vytvorilo päťdesiatku inscenácií, ktoré boli prezentované nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Vo svojich inscenáciách prináša aktuálne témy, využíva nové postupy a formy divadelného jazyka, improvizáciu, scénický pohyb, akrobaciu a tanec. Oslovuje dospelého i detského diváka. Repertoár divadla tvoria aj autorské predstavenia a predstavenia bez slov.
Názov divadla ACTORES pochádza z latinského jazyka a jeho význam v preklade vyjadruje herca, obetavo oddaného svojej umeleckej práci, tvorbe, divadlu, publiku. ACTORES vzniklo v septembri roku 1994, keď herci prešovských a košických divadiel (absolventi umeleckých škôl) pociťovali potrebu založiť komorný súbor s cieľom plnohodnotnej experimentálnej tvorivosti podľa vzoru svetoznámeho poľského divadla S. I. Witkiewicza nachádzajúceho sa v malom mestečku Zakopane. Toto divadlo ukázalo, že dobré profesionálne divadelné súbory nemusia zákonite sídliť len vo veľkých mestách.
Počas svojej histórie sa ACTORES na Slovensku zaradilo do divadelnej obce, prezentovalo svoje autorské predstavenia v zahraničí na rôznych medzinárodných festivaloch a získalo niekoľko ocenení. Medzi nimi: Cenu za najlepšiu medzinárodnú produkciu, ocenenie za najlepšiu réžiu a hereckú cenu zahraničnej divadelnej kritiky za najoriginálnejšie herecké výkony.
Okrem divadelnej činnosti, členovia divadla pripravujú rôzne kultúrne a umelecké podujatia nevynímajúc medzinárodné prehliadky, charitatívne akcie, výchovné koncerty a tanečné vystúpenia pre školy... ACTORES je organizátorom dvoch medzinárodných podujatí - medzinárodného džezového festivalu GemerJazzFest, ktorého sa napríklad už zúčastnili hudobníci zo Slovenska, krajín V4 a USA. Druhým významným podujatím je septembrový medzinárodný festival alternatívnych divadiel TEMPUS ART. Jeho existencia je však neistá. Svojou činnosťou divadlo zviditeľňuje mesto, krajinu a vlastnú organizáciu. Zároveň zvyšuje kvalitu života nielen miestnej komunity
Róbert Kobezda
































Mestské divadlo ACTORES Rožňava uvedie v slovenskej premiére 3. novembra 2015 o 19.00 hod. a v II. premiére 20. novembra 2015 o 19.00 hod. hru v réžii Tatiany Masníkovej STANICA ZOO alebo ZA VŠETKO MÔŽE DAVID BOWIE".
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.