Deň hvezdární a planetárií ožije aj na Gemeri. Hvezdáreň v Rožňave tentokrát privíta majsterku sveta!
Pri príležitosti Dňa hvezdární a planetárií svoje brány širokej verejnosti otvára Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Účastníci sa môžu tešiť na Deň otvorených dverí plný exkurzií, prehliadok a aktivít pre celú rodinu, ktorý sa uskutoční 16. marca 2024 na rožňavskej hvezdárni.
„Program Dňa otvorených dverí je bohatý a pestrý. Môžete sa tešiť na exkurzie a prehliadky areálu, hlavnej budovy hvezdárne a pozorovateľne s kupolou. Prezentácia nového teleskopu vám priblíži najnovšie technológie v astronómii. Pre deti sú pripravené zábavné astro aktivity, ktoré im pomôžu spoznať vesmír hravou formou. Počas dňa sa v závislosti od počasia uskutoční aj pozorovanie Slnka, ako aj večerné pozorovanie hviezd,“ upresnil Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Prvý deň vyvrcholí štartom modelu rakety s poprednou raketomodelárkou Emou Čižnárovou, ktorá sa už trinásť rokov venuje tejto záľube a obsadzuje najvyššie priečky slovenských, európskych a svetových súťaží.
Novoročný výstup milovníkov turistiky mieril na Volovec už tridsiaty ôsmy raz

Už tridsiaty ôsmy ročník novoročného výstupu na Volovec zaregistrovali milovníci turistiky nielen rožňavského okresu, ktorý sa uskutočnil hneď po Novom roku 2. januára 2016. Jeho hlavná trasa bola: Čučma - Nad soľnou - Malá Skala - Skalisko - chata Volovec - Kultúrny dom v Čučme. Využité boli však aj iné už rokmi osvedčené trasy z priľahlých obcí. Medzi domácimi účastníkmi, ktorých gro tvorili z Rožňavy, Betliara, Gemerskej Polomy i Nižnej Slanej, bolo vidieť aj turistov z iných susediacich regiónov. Najvyšší kopec nad Rožňavou tohto roku nebol zafarbený do biela, ale
Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša
Pred niekoľkými dňami ponúkol nám Ing. Marian Slavkay z Rožňavy na uverejnenie svoje spomienky na prácu baníkov železorudných baní na Spiši a Gemeri. Jeho podnet rád využívam a pre našich návštevníkov stránky prijímam jeho návrh priblížiť túto ťažkú prácu v podzemí prostredníctvom veselých i vážnych príhod. Chceme vám takto aj spríjemniť čítanie príspevkov na stránke Maj Gemer poviedkami spomínaného autora. Odporúčam vám hneď sa do nich začítať.
Úvod
V baníctve som pôsobil takmer tridsaťosem rokov. Všeobecne sa hovorí, že „baníčina“ je nebezpečné povolanie a riadna drina. Áno, je. Ale opýtam sa: je horolezectvo bezpečnejšie a menej namáhavé? Podľa mňa je ešte riskantnejšie. Prečo si tento šport ľudia obľúbili? Preto, lebo milujú prírodu, hory, skalné steny, ktoré túžia namáhavým lezením zdolávať, aby dosiahli vytúžený vrchol. Nie každý má takú záľubu. Na to sa človek musí narodiť s túžbou v srdci, zdolávať štíty od Tatier až po Himaláje. Tak isto si človek obľúbi baníctvo, hoci je to povolanie veľmi rizikové. Človek si ho vyberie aj ako zdroj obživy, ale tiež ako koníčka.
Pozvanie na 21. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri
Organizátori podujatia Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a mesto Rožňava Vás srdečne aj tento rok pozývajú v dňoch 18.- 21. novembra na ďalší, už 21. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri, ktorý sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu.
Tohtoročný festival sa začína už v stredu 18. novembra a bude obohatený o rôzne sprievodné aktivity, keďže aj tohto roku sa dočkal inovatívnych zmien. Bohatý sprievodný program pre deti ale aj pre dospelých sa uskutoční v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Sprístupnili panelovú výstavu "Po stopách Rákócziho"
Podvečer 4. novembra 2015 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorili panelovú výstavu pod názvom Po stopách Rákócziho a kuruckých vojsk. Autorom tejto putovnej výstavy je Košický občiansky klub pod vedením pani Ildó Palenčárovej, ktorá samotnú výstavu aj otvárala. Výstava vznikla za podpory maďarskej organizácie Nemzeti Kulturális Alap, nadácie pre podporu rozvoja kultúry Maďarov doma i v zahraničí. Hostí privítal krátkym príhovorom riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi hosťami bol aj generálny konzul Maďarska v Košiciach Szesztai Ádáma, ktorý si na otvorenie výstavy pripravil príhovor v maďarskom aj slovenskom jazyku.
Slovenská premiéra románu Christiane Felscherinowovej na scéne Mestského divadla Actores
Mestské divadlo ACTORES Rožňava uvedie v slovenskej premiére 3. novembra 2015 o 19.00 hod. a v II. premiére 20. novembra 2015 o 19.00 hod. hru v réžii Tatiany Masníkovej STANICA ZOO alebo ZA VŠETKO MÔŽE DAVID BOWIE".
Povedzme si niečo o hre, ktorej predlohou je svetoznámy autobiografický román MY DETI ZO STANICE ZOO.
Píšu sa 80. roky 20. storočia a Berlín sa len tak hemží drogovými dílermi a mladými narkomanmi. Skutočný príbeh trinásťročnej Christiane Very F., ktorá prepadla svetu drog až k ťažkej závislosti na heroíne a všetkému, čo s ním súvisí.
Slovenská premiera svetoznámeho románu Vera Felscherinow: MY DETI ZO STANICE ZOO v Mestskom divadle Actores
Mestské divadlo ACTORES ROŽŇAVA Vás srdečne pozýva na slovenskú premiéru Tatiana Masníková, Christiane Vera Felscherinow: STANICA ZOO alebo ZA VŠETKO MÔŽE DAVID BOWIE.
Svetoznámy autobiografický román MY DETI ZO STANICE ZOO na javisku divadla ACTORES. Skutočný príbeh trinásťročnej Christiane Very F.
Neutešené rodinné pomery vedúce k rozvodu rodičov privádzajú mladú Chris k drogovej partii. Následne postupne prepadáva svetu drog až k ťažkej závislosti na heroíne
a všetkému, čo s ním súvisí. Chris rozpráva svoj životný príbeh s obdivuhodnou presnosťou a až odzbrojujúcou otvorenosťou o osudoch mladistvých, o ktorých sa verejnosť dozvedá len z titulkov novín, či televízie, ktoré oznamujú ich smrť. V mnohých prípadoch sa o nich nedozvedá vôbec a hoci vieme, že sa to deje vôkol nás, nekladieme tomu "fenoménu" až takú pozornosť.
Z myšlienky zbierať príbehy z nášho Gemera vzišla kniha Ľudové klenoty
Dňa 3. marca 2010 sa v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave uskutočnilo stretnutie realizátorov projektu Ľudové klenoty i prizvaných hostí, ktorými boli Prof.h.c., prof. Ing. Ondrej Hronec, Dr.Sc. s manželkou PhDr. Danielou Hroncovou, riaditeľka DMS Ing. Zlatica Halková a predsedkyňa MO MS Oľga Benediktyová. S nápadom zachovať odkaz predkov gemerského regiónu vo forme rozprávok, povestí, príbehov a udalostí prišla regionálna knižnica pred dvomi rokmi. Vyzvala všetkých, ktorí žijú v tomto regióne, aby prispeli príbehmi, udalosťami, povesťami a podobne, buď z vlastných zážitkov, alebo z rozprávania pamätníkov. Snahou knižnice bolo nadviazať na tvorbu a prácu významného gemerského rodáka P. E. Dobšinského, aby sa aspoň časť histórie života tu žijúceho ľudu uchovala pre budúcnosť.
Na výzvu reagovalo množstvo rozprávačov i zberateľov zážitkov, v ktorých je zachytený život obyčajného, prostého ľudu, jeho životné skúsenosti, rady i ponaučenia, z ktorých môže čerpať a učiť sa terajšia i budúca generácia. Je veľmi potešiteľné, že do zbierania príbehov a udalostí sa zapojili i mladí ľudia, a to žiaci Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave pod vedením učiteľky slovenského jazyka.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-