geologická cesta po Uhorsku), ktoré bolo tlačou vydané v roku 1822. Toto dielo vzbudilo v odborných kruhoch značný ohlas a Beudant si ním získal európsku reputáciu. Je zaujímavé, že Beudant dal ako prvý mená takým minerálom ako anglesit, bizmutit a ceruzit. Je po ňom pomenovaný minerál beudantit. 
Práve v diele „Mineralogická a geologická cesta po Uhorsku“ Beudant pomerne obšírne píše aj o Tisovci a okolí, keď mu venoval dokonca celú desiatu kapitolu s názvom „Okolie Tisovca a určité vrchy v Gemerskej stolici“. Samozrejme, nie je možné a nie je to ani mojou snahou uverejniť všetko, čo si Beudant zaznamenal do svojich poznámok, preto na ilustráciu predkladám len úvodnú časť desiatej kapitoly, v ktorej autor veľmi realisticky opisuje svoj príchod, prvú noc a nasledujúci deň v Tisovci. Do mesta dorazil dňa 29. júla 1818 vo večerných hodinách.¹  Ale o tom, čo tu po svojom príchode zažil, nám už viac povie samotný autor:

„Pokračujúc v mojej exkurzii som v noci okolo desiatej hodiny prišiel do Tisovca, malého mesta obývaného Slovákmi. Toto mesto sa nachádza uprostred doliny, cez ktorú preteká malá rieka Rimava. Bohužiaľ, nablízku nebol žiadny hostinec, a tak som v snahe zabezpečiť si nocľah oň poprosil miestneho sudcu, ktorý ma priviedol do akejsi úbohej krčmy, kde nebolo absolútne nič okrem slamy na spanie. Nanešťastie, predo mnou tam prišlo šesť židov, ktorých špinavé brady a zanedbaný výzor ma prinútili odtiaľ odísť a hľadať nocľah inde. Miestni obyvatelia ma prichýlili do domu s malou komorou plnou cibule, masla a syra, v ktorej mladý muž, syn domáceho, príšerne chrápal. Tu som spoločne s domácim strávil časť noci, zatiaľ čo moji sprievodcovia podľa všetkého nocovali na ulici. Za takýchto okolností mi trvalo hodnú chvíľu, kým som zaspal.
Ráno pred úsvitom som zamieril do stredu mestečka, kde som zhlboka vdychoval čerstvý vzduch a okolo šiestej hodiny ráno som sa už poriadne priblížil k horám, do ktorých som mal namierené. Cestou späť som požiadal o zoznámenie sa s miestnym evanjelickým farárom. V tomto prípade sa na mňa usmialo šťastie, keď ma M. Šulek ²⁾ ochotne prijal a spoločne so svojou manželkou mi poskytli strechu nad hlavou a veľmi srdečne ma pohostili.“           

Nuž, Beudant musel mať po prvej, takmer prebdenej noci, z Tisovca skutočne zmiešané dojmy. Noc strávil v malej komôrke so synom majiteľa domu, ktorý navyše chrápal. Jeho celkový dojem z mesta tak zrejme napravil až ďalší deň, keď sa vybral do okolitých hôr, kde vykonával merania a geologické pozorovania. Cestou späť sa navyše zoznámil s miestnym farárom Gašparom  Šulekom a jeho manželkou, ktorí ho, ako píše autor „...ochotne prijali a veľmi srdečne pohostili“. Beudant pobudol v Tisovci niekoľko dní, počas ktorých podnikal exkurzie do okolitých hôr, pričom si všímal najmä ich geologickú stavbu. Takto postupne navštívil Hradovú či blízke vrchy Muránskej planiny. Určite veľkou pomocou pre neho bolo to, že počas svojho pobytu v Tisovci býval na fare u miestneho evanjelického farára Gašpara Šuleka, ktorý mu ochotne poskytol strechu nad hlavou. Vďaka tomu mal neporovnateľne lepšie podmienky na prácu ako v dome, kde strávil prvú noc.
Po návšteve Tisovca Beudantove ďalšie kroky smerovali na východ - do blízkej Revúcej a na Železník, ktorý si ako správny geológ nemohol nevšimnúť.
Touto cestou by som chcel poďakovať pani Mirke Kojnokovej za spoluprácu. 

^{___________________________________}

¹ Presný príchod je možné datovať na základe Beudantovho merania teploty vykonaného
   29.7.1818 cestou z Ratkovej do Tisovca.

² Podľa inicály M. Schulek sa môže zdať, že Beudant navštívil významného tisovského  evanjelického farára a národného obrodenca Mateja Šuleka. V skutočnosti však nenavštívil Mateja (zomrel r. 1815, bol teda už tri roky po smrti), ale jeho syna Gašpara Šuleka, ktorý vykonával funkciu evanjelického farára v Tisovci v rokoch 1815 – 1820, teda aj počas Beudantovej cesty v roku 1818. Beudantov zápis mena M. Schulek bol spôsobený zrejme tým, že Gašpar si pred priezvisko vpisoval otcovské meno Matej v podobe Gašpar Matej Šulek alebo Gašpar M. Šulek.

Marek Valko

{jcomments on}