Tu aj mladý Julko skončil základnú školu. Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote, neskôr v Tisovci, a zmaturoval po skončení vojny v roku 1946 v Rimavskej Sobote. Absolvoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave, odbor história a slovenská lingvistika. Základnú vojenskú službu absolvolal v Prahe, kde sa zoznámil aj s manželkou Zdeňkou, rod. Buriankovou, ktorá pracovala ako zdravotná sestra. Sobáš mali v Prahe 29.1.1955. Spolu vychovali dvoch synov – Miloša a Ivana a dcérku Zdenku. Pracoval ako redaktor a do dôchodku odišiel z vydavateľstva Obzor. Po roku 1989 už ako dôchodca pracoval v redakcii Gemerské zvesti.
Ako študent prvého ročníka Gymnázia v Rimavskej Sobote v roku 1938 zažil dôsledky Viedenskej arbitráže na vlastnej koži. Urážky a dokonca fyzické napádania zo strany Maďarov zažil v škole, ale aj na verejnosti. Po presťahovaní slovenského gymnázia do Tisovca pokračoval v štúdiu v Tisovci až do júna 1944, kedy bola výuka ukončená a zmaturoval až po vojne v roku 1946.
Ako ďalší jeho vrstovníci, aj on sa prihlásil do armády. Z mladých študentov bol v Hnúšti sformovaný študentský oddiel a boli nasadení na obranné boje pri Rimavskej Bani. Po obsadení Hnúšte a Tisovca sa zapojili do ilegálneho odboja. Bol zaradený do partizánskeho oddielu Mastek partizánskej brigády Jánošík, ktorému velil Samuel Hrivnák. Vzhľadom k tomu, že bol neplnoletý, bol spolu s rovesníkmi zaradený do strážneho oddielu.
Julko mal šťastie, že sa dožil oslobodenia. No jeho kamaráti, Michal Paľo padol počas prieskumu pri Kraskove, Paľka Takáča zasa Nemci chytili pri Čiernom Balogu a obesili ho. Na Silvestra 1944 Nemci nariadili, že sa musia všetci chlapi dostaviť do Kultúrneho domu v Klenovci a ženy do kostola. Zradca, agent Nemcov, ktorý sa votrel medzi partizánov, potom ukazoval na ilegálnych odbojárov, z ktorých Nemci 38 odvliekli do koncentračných táborov, a z nich sa nevrátil nikto.
V roku 1974 vstúpil do SZPB. Po celé toto obdobie patrí k jeho aktívnym členom. Aj v súčasnosti je členom Predsedníctva ObV SZPB v Rimavskej Sobote a členom Historicko-dokumentačnej komisie.
V roku 2012 vydal publikáciu Ochotnícke divadlo v Klenovci a v roku 2014 publikáciu Demokratický prevrat 1989 v Klenovci. Osobne sa podieľal na príprave stálej expozície v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote „Protifašistický odboj na Gemeri" a tiež na príprave konferencie k jubileu Júliusa Bolfíka. Napriek krásnemu veku vydáva propagačné materiály k výročiam SNP. Je autorom návrhu informačných tabúľ osadených na cestách od Čierneho Potoka po Tisovec – Cesta SNP Gemer-Malohontom.
K jubileu 90 rokov oslávencovi aj touto cestou blahoželáme a prajeme mu pevné zdravie.
JUDr. J. Pupala
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a