s manželom a jeho vnučka taktiež s manželom. Vo vestibule kina si účastníci mohli prezrieť fotovýstavu o živote Júliusa Noska.
Seminár otvorila za mesto Tisovec pani Miroslava Kojnoková a predstavila prednášajúcich PhDr. Mariana Uhrína, PhD. a Mgr. Juraja Lepiša, PhD., historikov Múzea SNP v Banskej Bystrici, ktorí účastníkov seminára podrobne oboznámili s osobnosťou Júliusa Noska od narodenia 8.6.1907, až po kariéru vojaka z povolania. Tá sa u neho začala 30.9.1926, kedy bol zaradený k československej brannej moci, pokračovala jeho pôsobením v slovenskej armáde po osamostatnení Slovenska od 15. marca 1939 až do vyhlásnia SNP a do skončenia II. svetovej vojny. Ako vojak slovenskej armády sa zúčastnil „východného ťaženia“ pri Charkove. Neskôr bol stiahnutý, pre údajnú chorobu, na Slovensko. Tu sa začal zapájať do povstaleckých príprav na ozbrojené vystúpenie proti Nemecku. Stal sa členom Golianovho štábu, od 1. mája 1944 ako náčelník štábu vojenského ústredia ilegálnej SNR pre prípravu povstania. Od januára 1944 až do vyhlásenia SNP pôsobil na Slovensku a zapojil sa do ilegálneho odboja v skupine „Flóra“. Bol dôverným spolupracovníkom pplk. Ferjenčíka a po premiestnení do Banskej Bystrice úzko spolupracoval s pplk. Jánom Golianom. 
Po vyhlásení SNP pracoval ako náčelník štábu povstaleckej armády na Slovensku až do príchodu gen. R. Viesta. Pôsobil v rôznych veliteľských funkciach a bol nasadzovaný na najohrozenejšie úseky povstalcov. Po potlačení povstania sa zúčastnil partizánského odboja ako príslušník oddielu „Prvosienka“ a úzko spolupracoval s partizánským zväzkom „STALIN“. Za dezerciu bol v marci 1945 vojenským súdom v Bratislave odsúdený na trest smrti.
Deň po oslobodení jeho rodného mesta prešiel so spolubojovníkmi frontovú liniu a pridali sa k 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR
Po skončení II. svetovej vojny pracoval v čs. armáde na rôznych funkciách. Vo februári 1947 bol menovaný do hodnosti brigádneho generála. Od júna toho roku až do októbra bol menovaný veliteľom skupiny jednotiek „TEPLICE“ nasadených do boja proti banderovcom.
Od augusta 1951 do januára 1953 pôsobil ako náčelník Vševojskovej fakulty Vojenskej akadémie v Prahe.
V súvislosti s procesmi s tzv. buržoáznymi nacionalistami bol prepustený z armády a pracoval v rôznych funkciách, väčšinou v poľnohospodárskych podnikoch. 
V roku 1968 bol politicky rehabilitovaný a opäť prijatý do činnej služby v armáde až do odchodu do dôchodku k 30.4.1970.
Jeho srdce navždy zmĺklo 5.9.1986 v Prahe.
Po skončení seminára a prestávke na obed od 13.30 hodine pred budovou ZŠ V. Clementisa v Tisovci bola odhalená busta generálmajora Júliusa Noska, ktorá je osadená na podstavci a jeho pohľad smeruje na jeho rodný dom. Autorom modelu busty je akademický sochár Štefan Pelikán z Lietavskej Lúčky, ktorý sa osobne zúčastnil slávnostného aktu.
V príhovore generálny riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev o osobnosti gen. Júliusa Noska a o jeho aktuálnom odkaze boja proti fašizmu, zdôraznil, že práve dnes, po 72 rokoch od skončenia II. svetovej vojny, je protifašistický odboj aktualitou dňa.
Po skončení slávnostného aktu odhalenia busty gen. Júliusa Noska, bola prevedená ukážka z činnosti Policajného zboru a hasičov. O dobrú náladu sa postarala dychová hudba „Hradovanka“.
JUDR. Jozef Pupala
FOTOGALÉRIA
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a