dnešné Partizánske. V tomto období tu existoval veľmi aktívny Aeroklub. Tam mladú Máriu očarili strieborné stroje. A keď v roku 1950 nastal nebývalý nábor mladých ľudí a prvých dievčat do vojenského leteckého učilišťa, pretože dovtedy v letectve neboli v Československu žiadne ženy, Mária sa prihlásila. Na vojnu nastúpila do služobného pomeru 1. júna 1950. Prijatiu do Leteckého učilišťa v Prostějove predchádzala zdravotná prehliadka, potom štvormesačná pozemná príprava. Do 1. turnusu bolo vybraných 15 dievčat. Výcvik nerobil rozdiely medzi mužmi a ženami. Na Letecké učilište nastúpila 25. apríla 1951, keď ukončilo výcvik prvých 6 žien – z vybraných 15 dievčat – ako učiteľky lietania, pilotky 3. triedy s hodnosťou poručík. Medzi nimi bola aj Mária Pavlíková.
Horný rad zľava: 1. Anna Šverdíková-Křížová 2. Eleonóra Báčová-Kellerová 3. Mária Bratrychová-Pavlíková. Dolný rad zľava: 4. Hana Vávrová-Tumová 5. Ružena Šlechtová-Klíčková 6. Květa Valehráchová-Pavláková.
Dívčí letka, ako túto prvú skupinu šiestich mladých pilotiek nazýva história, nastupuje do úlohy učiteliek lietania. Najprv v Stichovicích učia lietať II. turnus dievčat a potom v Olomouci 1. Letecká 
škola pilotov (LŠP) vyučuje pilotov mužov. Mária lieta na lietadlách typu C-106, C-5. Nalietala 280 letových hodín. Absolvovala 1 176 letov. V roku 1954 sa vydala za pilota Miroslava Bratrycha. 1. apríla 1954 odchádza do zálohy. Sťahuje sa do Prahy. V roku 1955 ide na materskú dovolenku. Narodila sa im dcéra Lenka. Po skončení materskej dovolenky jej ani ostatným pilotkám veliteľstvo letectva neumožnilo návrat k lietaniu. Mária pracovala v službách ČSA ako referentka pre odbavenie letov na letisku Praha-Ruzyně až do dôchodku. V roku 1962 sa im narodila druhá dcéra Ivana. Po rozvode žila s dcérami sama. Mária Bratrychová-Pavlíková zomrela v Prahe 15. 10. 1994.
Gita Borošová, Rimavské Janovce
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a