holokaustu pre ich rasu, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo sociálne správanie a stali sa predmetom diskriminácie a naprostého odmietnutia. Preto cieľom projektu je priblížiť históriu a kultúru Židov a Rómov a preventívne pôsobiť proti prejavujúcemu sa šovinizmu a náboženskej nenávisti a poukázať aj na súčasné aktuálne potreby a úlohy spoločnosti na zlepšenie situácie v oblasti predchádzania a boja proti diskriminácii a prejavom intolerancie. Projekt tak slúži ako nástroj na vytvorenie účinných mechanizmov na redukciu intolerantných prejavov, pomáha zvýšiť vedomostnú úroveň obyvateľstva o danej problematike, ako aj integráciu osôb patriacich k národnostnej menšine, alebo etnickej skupine do spoločnosti.
Kultúrno-vzdelávací program je určený najmä žiakom základných a stredných škôl ako multikultúrna výchova detí a mládeže, ale i dospelým, ktorí v rámci programu môžu sledovať prostredníctvom prednášok, ale i živou prezentáciou postoje, hodnoty, emócie a záujmy týchto sociálnych vrstiev a etnického spoločenstva, žijúceho dlhé obdobie vo viacnárodných štátnych útvaroch. I folklór tu predstavuje cenný informatívny prameň. Preto nielen prednášky, ale aj rómske a židovské piesne, tance, hudba, zvyky a tradície poukážu na jedinečnosť židovskej i rómskej komunity a potešia svojou charakteristickou osobitosťou.
Bližšie informácie o podujatí si môžete prečítať na pripojenom plagáte.
{gallery}kultura/vzdelavanie{/gallery}
{jcomments on}
streda, 28 september 2011 10:37
Osud dvoch národov – medzinárodná kultúrna a historická prezentácia Rómov a Židov Doporučený
Napísal(a) Marta Mikitová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje v dňoch 7. a 10. októbra 2011 na podporu kultúry národnostných menšín vzdelávacie podujatie pod názvom Osud dvoch národov – medzinárodná kultúrna a historická prezentácia Rómov a Židov. Po vlaňajšej úspešnej prezentácii osudov Rómov a Židov v čase holokaustu, je druhá časť tohto projektu zameraná na spoznávanie ich histórie, kultúry, špecifík, zvykov a tradícii. Židia i Rómovia v priebehu storočí v mnohom zažili spoločné osudy nežiadúcej menšiny. Tolerancia i bariéry mali striktný charakter a ich korene boli v prvom rade kultúrne, sociálne, rasové (Rómovia) a sociálne a konfesionálne (Židia). Najviac boli prenasledovaní v čase
Zverejnené v
Vzdelávanie
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.