Hrnčiarsky kurz je určený pre dospelých záujemcov a je plánovaný v trvaní 30 hodín počas 10 výukových blokov. Je rozvrhnutý v termíne od 21. októbra do 23. decembra v pravidelných týždenných intervaloch, každú stredu od 16:30 do 19:30 hod. Cena kurzu, ktorá zahŕňa prácu lektorky, materiál, občerstvenie, pracovné pomôcky a samozrejme aj finálne produkty, čiže výrobky ktoré si účastník vyrobí a odnesie domov, je 105.- € na osobu, platí sa vopred za celý kurz.
„Účastníkom kurzu ponúkame naozaj zaujímavý program, ktorý je zameraný na tvorbu úžitkovej a dekoratívnej keramiky. Pod odborným vedením lektorky Amálie Holíkovej si budú môcť účastníci vlastnoručne vyrobiť napríklad hrnčeky, zvončeky, dózy, cukorničky či šperky, ale aj svietniky, keramické hračky, alebo misku či vázu vytočenú na hrnčiarskom kruhu. Vyrobené predmety sa povrchovo upravia rôznymi technikami a samozrejme vypália v elektrickej vypaľovacej peci, takže budú plne funkčné a zdravotne nezávadné,“ s radosťou vymenuje plánované aktivity kurzu H. Novotná a hneď aj dodá, „pretvoriť vlastnými rukami nevábnu gundžu studenej hliny v niečo, čo okrem estetickej hodnoty bude mať aj funkčné vlastnosti, je niečo úžasné, vrelo odporúčam vyskúšať si toto pradávne remeslo.“
Lektorkou kurzu je keramička, majiteľka Hájskeho hrnčiarstva pani Amália Holíková. Výrobe keramiky sa venuje od roku 1997. Hrnčiarstvo študovala v Českej republike, neskôr s kamarátkou v Smrečanoch na Liptove založila Starú školu – školu remesiel, v spolupráci so SNM zriadila a prevádzkuje pod Spišským hradom Hradné hrnčiarstvo, od roku 2012 lektorsky pôsobí v Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Košiciach, vedie kurzy a tvorivé dielne aj v spolupráci s kultúrnymi organizáciami a školami.
Kurz keramiky je určený pre malú skupinu dospelých záujemcov, maximálne pre osem účastníkov. Prihlášku na kurz záujemca obdrží na Gemerskom osvetovom stredisku (Rožňava, Betliarska 8), účasť na kurze je záväzná po zaplatení účastníckeho poplatku.
Uzávierka prihlášok: 19.10.2015.
Kontakt a ďalšie informácie:
Bc. Munková Valéria
































Gemerské osvetové stredisko od apríla tohto roku, keď sa nasťahovalo do svojho vynoveného sídla, do Domu tradičnej kultúry Gemera, produkuje jedno zaujímavé podujatie za druhým.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.