prostredníctvom večerných premietaní pre verejnosť. V upravenej programovej štruktúre sa budú pravidelné premietania konať vždy vo štvrtok od 19.00 a jedna nedeľa v mesiaci bude venovaná rodinným filmom so začiatkom o 16.00 hod.
Novembrový program otvorí aktuálne a veľmi úspešne v kinách uvádzaná melodráma Toto je náš svet (3.11.). Kontroverzný spôsob rodičovskej výchovy je spracovaný v príjemnej humorom podfarbenej road movie s výrazným hereckým výkonom charizmatického Vigga Mortensena, ako otca šiestich detí, ktoré vyrastajú v srdci divokej prírody nepripravené na stret s civilizáciou.
V kinosále je inštalovaná retro výstava, ktorá je pripomienkou 40. výročia vzniku filmového klubu Gemerfilm, založeného pri Gemerskom osvetovom stredisku (GOS). Práve na túto filmársku tradíciu nadviazalo GOS pri zriadení kina. Výstavu tvoria dobové fotografie, materiály a filmová technika. Atmosféru podčiarkujú aj originálne československé filmové plagáty zo 70-tych a 80-tych rokov pochádzajúce zo súkromnej zbierky filmového fanúšika Rožňavčana Petra Benediktyho. Trvanie týchto výstav uzavrie premietanie legendárneho westernu Sedem statočných (10.11.) z roku 1960 v pôvodnom anglickom znení s Oscarovou hudbou.
Program kina bude pokračovať 17. 11. 2016 od 19.00 sfilmovaným životným príbehom Gemerčana Juraja Nagya, ktorého pohnutý osud, ale aj optimizmus a angažovanosť v zachovávaní tradícií boli inšpiráciou na vznik dokumentu Sochy ukryté v stromoch (Szoborfák). Hlavného protagonistu môžete spoznať aj osobne pri stretnutí v programe Medailón osobnosti od 18.00 hod. Hudobným hosťom bude skvelý rožňavský klavirista Arpád Farkaš.
Rovnako ako snímku Toto je náš svet ocenili na karlovarskom festivale aj Slovenku Zuzanu Mauréry za najlepší ženský herecký výkon vo filme Učiteľka. Slovensko - český film z obdobia reálneho socializmu v programe kina Apollo 24. 11. 2016 ukáže ako fungovala minulá doba a kvôli čomu sa nám nedarí zbaviť množstva negatívnych aspektov až do súčasnosti.
Do 22. ročníka Projektu 100 Asociácie slovenských filmových klubov sa, okrem filmov Toto je náš svet a Sedem statočných, zapojí kino Apollo aj uvedením japonskej Cesty do fantázie. Tento jedinečný magický film nie je len animovanou rozprávkou pre deti, ale aj nevyčerpateľným svetom fantázie pre všetkých divákov. Na cestu do tajomstiev japonského animovaného filmu, ktorý dobyl komerčný, kritický i divácky svet pozýva kino Apollo 27. 11. 2016 od 16.00 v rámci rodinnej nedele.
Podrobnejšie informácie o programe na www.gos.sk a fb/kino.apollo.roznava.
Projekt kina Apollo finančne podporil Audiovizuálny fond a Košický samosprávny kraj.
A. Kleinová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.