V upravenej programovej štruktúre sa budú pravidelné premietania konať vždy vo štvrtok od 19.00 a jedna nedeľa v mesiaci bude venovaná rodinným filmom so začiatkom o 16.00.
Decembrový program tvoria výnimočné filmy. Prvý z nich, Revenant: Zmŕtvychvstanie intenzívny megafilm s tromi Oscarmi, tromi Zlatými Glóbusmi a mnohými ďalšími oceneniami bude premietnutý 1. decembra 2016. Nadväzuje na indiánsku mytológiu a pripomína silu prírody veľkolepejšiu ako smrť. Aj pri dobrodružnej zápletke je to filozoficky hĺbavý a myšlienkovo čistý film. Prežívanie má síce mizernú cenu, no režisér Alejandro Gonzáles Iñárritu akcentuje vieru a upozorňuje na to, že kvôli láske sa stále oplatí nadýchnuť. Hviezdny Leonardo DiCaprio vo svojej životnej úlohe exceluje.
Druhá adventná nedeľa (4. 12.) je venovaná rodine. Pretože nielen pre deti je určená francúzska animovaná adaptácia klasického príbehu Malý Princ Antoina De Saint-Exupéry o priateľstve, láske a skutočnom šťastí. Prezentuje hodnoty, ktoré by sme si mali pripomínať nielen v predvianočnom čase.
V spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov uvádzame nový, práve premiérovaný životopisný film Richard Müller: Nespoznaný (8. 12.) o legendárnom slovenskom spevákovi. Už 25 rokov na scéne znamená nielen lesk reflektorov, bulvár či okázalú tvár vystúpení, ale najmä tvrdú prácu, ktorá sa skrýva za úspechmi Richarda Müllera. Nekonečné cestovania, úsmevy pri rozhovoroch s cudzími ľuďmi, izolácia, stres, únava – aj to je cena za to, že môže robiť prácu, ktorú ma rád – hudbu.
Autor dokumentu Miro Remo sa o ňom vyjadril: „To bola frajerina čo urobil, takú guráž nemá žiadna iná slovenská celebrita. Každý sa bojí o svoj piesoček, ale on je otvorený človek, napriek chorobe, ktorá ho od ľudí izoluje. Aj napriek svojmu neutešenému stavu povolil nakrúcanie. Poskytol nám rodinný archív s úžasnými zábermi, pričom vôbec nevedel, čo na nich je. Bolo toho dvadsať hodín materiálu, z ktorého by bulvár žil päť rokov."
Posledný v decembrovej ponuke je Grandhotel Budapešť (15. 12.) rovnako niekoľkými Oscarmi, Zlatým Glóbusom a ďalšími cenami ovenčená nostalgicko - poetická alegória o Európe ako chátrajúcom hoteli. Vizuálne výpravný, nekonvenčný, bláznivý, gýčovitý a pritom harmonický príbeh plný absurdných scén s delikátnym humorom a bizarnými postavami v hviezdnom hollywoodskom obsadení.
Podrobnejšie informácie o programe na www.gos.sk a fb/kino.apollo.roznava.
Projekt kina Apollo finančne podporil Audiovizuálny fond a Košický samosprávny kraj.
A. Kleinová,
Gemerské osvetové stredisko
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.