„Vraciam sa ako pútnik k prameňu, keď cíti veľký smäd.O 10.00 hod. sa v miestnom evanjelickom kostole konali slávnostné služby božie. Počas celej hodiny bolo cítiť zo slova božieho lásku k rodnému kraju, pokoj a pokoru, ktorú návrat do svojho rodiska prináša. Pocity prítomných na službách božích hádam najviac vystihujú slová odspievanej piesne: „Ak chceš ako kresťan láskou objať svet, ľudstvo celé, musíš prv rodnému zväzku dokázať city vrelé.“
Po slávnostných bohoslužbách
boli rodáci z Čiernej Lehoty pozvaní na prijatie starostkou obce v miestnej obradnej sieni. Spevácky zbor ZPOZ zaspieval na úvod piesne pripomínajúce rodákom ich korene a vyznanie lásky k rodnej dediny zaznelo v básni miestnej rodáčky Vilmy Klesniakovej. Starostka obce Ing. Iveta Potočná vo svojom príhovore rodákov privítala, pozdravila, poďakovala za ich ochotu prísť. Najviac emotívnym zážitkom pre všetkých bolo predstavovanie sa pri zápise do pamätnej knihy. Tu nejednému z nich sa zatriasol hlas a vypadla slza dojatia. Slza dojatia nad miestom, kde sme sa prvýkrát stretli so životom, kde sme prežili svoje detstvo, kde sa radi vrátime, pretože tento drsne krásny kraj pod Kohútom, pokrytý starými stromami a popretkávaný bystrými potôčikmi, nám navždy prirástol k srdcu. Viac spomienok a rozhovorov odznelo na malej recepcii, ktorá túto slávnostnú časť Dňa obce ukončila.
Ďalší priebeh bol mierne poznačený
nepriaznivým počasím, ale účastníkov vôbec neodradili dáždniky nad hlavami a odmenou im bol v chate pod Hájom výborný guláš. O tento sa so zanietením im vlastným postarali poľovníci miestneho poľovníckeho združenia, a veru sa mali čo obracať. Od rána do obeda stihli uvariť tri veľké kotle tejto obľúbenej špeciality. Odmenou za ich kuchárske umenie boli prázdne kotle a slová „výborný – zachovajte si dobré zvyky“.
Po dobrom obede sa žiadalo trocha športu a kultúry. Miestni členovia DHZ predviedli pri chate ukážky zo svojho umenia. Rodáci – hostia sa podľa pôvodného programu presunuli do kultúrneho domu, kde folklórna skupina Lehoťanka predstavila prítomným svoj program. Zazneli nielen čiernolehotské piesne a tance, ale aj vtipné pásmo, ktoré odhalilo mentalitu a zmýšľanie ľudu v minulosti.
Obyvatelia Čiernej Lehoty
sa nechceli vzdať svojho pohodlia v chate pod Hájom, Lehoťanka poďho tiež tam. Odznel opäť nielen pripravený program, ale aj piesne na želanie a za doprovodu harmoniky aj hodinová zábava, kde sa domáci a hostia veľmi ochotne pridali k spevu žien z folklórnej skupiny.
Úžasná atmosféra bola dôkazom toho, že dobre mienená a usporiadaná akcia spojí ľudí, dedina ožije, väčšina chce celé podujatie o rok zopakovať a vrele všetkým organizátorom poďakovať.
Celé vydarené podujatie večer zavŕšila v kultúrnom dome tanečná zábava. Do tanca hrala skupina TRITON z Košíc, o organizáciu zábavy sa postaralo obecné zastupiteľstvo, o ceny do tomboly sponzori a o dobrú náladu všetci prítomní, ktorí sa rozchádzali unavení v neskorých ranných hodinách.
Čo k tomuto na záver dodať?
Ďakujeme, že je taký kraj, ktorý nosíš v srdci, kde sa rád vrátiš, ktorý si dostal do daru od svojich predkov a ktorý môžeš darovať svojim potomkom.
Ing. Darina Figúrová
Foto: Michal Terrai
{gallery}obsah/clehota/do/12{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.