Chcela by som sa podeliť s radostnou správou s ostatnými rodákmi, ktorí prispeli svojimi finančnými darmi na opravu strechy farskej budovy v Rožňavskom Bystrom, po tom, čo sme ich ešte v roku 2008 v mene evanjelického cirkevného zboru vyzvali písomne, že sa robí zbierka na túto akciu. Ďakujeme touto cestou všetkým štedrým darcom, nielen v obci, ale aj našim rodákom, roztrúseným po celom Slovensku, ktorí si ctia pamiatku a spomienky na svoju obec, kde je farská budova neopomenuteľným miestom ich mladosti.Vďaka podpore aj z vyšších cirkevných inštitúcií sme to zvládli, lebo sme dostali peniaze aj vo forme podpory a 1/3 z celkového rozpočtu budeme splácať vo forme pôžičky. Strecha sa začala rekonštruovať od 9. do 20. augusta 2010.
Okolo tejto práce sme mali aj my, domáci cirkevníci čo robiť. Nešlo však o odbornú robotu, ktorú robili veľmi šikovní a zruční majstri, ale aby sa im lepšie robilo, piekli sme im hlavne my, ženy, koláče i zákusky a iné dobroty. Pracovníci bývali na tunajšej fare, mali zabezpečený obed a aby mali na olovrant a večeru niečo domáckeho, tak sme to takto riešili. Každý deň mala „službu“ iná presbyterka alebo členka zboru pri umývaní riadu a inej práci. Vďaka všetkým!
Tešíme sa a ďakujem Pánu Bohu za pomoc pri tejto dlho pripravovanej akcii.
Nemalú aktivitu a trpezlivosť prejavil náš pán kaplán Mgr. Ján Gallo, ktorý s robotníkmi, kým sa všetko neukončilo, zdieľal aj svoj byt, takže býval v trochu „bojovejších“ podmienkach. Aj jemu patrí naša veľká vďaka.
Teraz prikladám aj fotografie z pôvodného stavu budovy a pohľady na novú strechu. Verím, že sa bude páčiť všetkým. Chceli by sme, ale to sú plány na budúci rok, dať novú farbu na fasádu budovy, aby vyzerala ešte lepšie a odvodniť budovu, nakoľko základy múrov sú už podmáčané a vlhké.
Prajeme si len, aby naša fara slúžila čo najväčšiemu počtu veriacich, hlavne deťom a mladým ľuďom.
Teraz od septembra chceme začať s nedeľnou besiedkou pre deti od 5 – 9 rokov. Budú tu chodievať aj žiaci na vyučovanie konfirmačnej náuky prvý a druhý ročník, majú sa tiež začať aj biblické hodiny pre dospelých.
Preto si chceme aj naďalej zveľaďovať farskú budovu, aby slúžila pre ďalšie generácie. Veď na tejto fare pôsobil, býval a tvoril náš významný spisovateľ a kňaz P. E. Dobšinský, na ktorého sme patrične hrdí.
Text a foto: Marta Lajčáková,
Rožňavské Bystré
FOTOGALÉRIA Z REKONŠTRUKCIE STRECHY NA FARE V ROŽŇAVSKOM BYSTROM
{gallery}obsah/bystre/fara{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.