vedením Mgr. Maťovej, ako aj Mužská spevácka skupina Pekná Dolinka z Vlachova, FS Dubina z Rožňavy a milým prekvapením bolo vystúpenie Ženskej speváckej skupiny Matičiarky z Košíc. Pietnym aktom – položením vencov a kvetov k pamätnej tabuli na Pamätnom dome P. J. Šafárika sa vzdala patričná úcta nášmu rodákovi. Spoločný spev vlachovských junákov a košických diev pri matičnej hymne “Kto za pravdu horí” bol dôkazom, že sme jedna veľká matičná rodina. Na záver, pri ochutnávke tradičných domácich jedál, sme mohli len skonštatovať, že šikovné ruky a chutné jedlo bolo krásnym ukončením stretnutia mnohých ľudí, ktorí si stále pripomínajú veľkosť P. J. Šafárika.
Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Matice slovenskej.
Kobeliarovo – dedinka v Revúckej vrchovine v údolí Kobeliarovského potoka obkolesená Ždiarom, Bučinou, Mágricou a zo severu Radzimom sa nachádza 17 km od Rožňavy. Najstaršia zmienka pochádza z r. 1466, pod maďarským názvom Feketepatak (Čierny Potok), ako majetok patriaci štítnickým Bebekovcom. Jej slovenský názov je odvodený z pastierskej špecializácie (kobyliar) a od 16. stor. sa vyskytovalo ako: Kobelar, Kobelarovo, Kobuljar. Obyvatelia sa okrem baníctva a práce v železiarňach zaoberali pálením uhlia, pastierstvom a nádeničením.
V kobeliarskom chotári boli medené, železné, bizmútové i cínové rudy. A práve tu sa narodil Pavel Jozef Šafárik, (1795-1861) – slovenský básnik, jazykovedec, etnograf, historik, slavista a archeológ. V Pamätnom dome sa nachádza literárno-múzejná expozícia P. J. Šafárika. Prvá expozícia vznikla pri príležitosti 100. výročia Šafárikovho úmrtia a pre širokú verejnosť bola sprístupnená 3. júna 1961.
Ing. Zlatica Halková
Foto: Gejza Benedikty
{gallery}kultura/kobeliarovo/pjs{/gallery}
{jcomments on}
Rodáci Pavla Jozefa Šafárika z Kobeliarova nezabudli na osobnosť, ktorá v ich prostredí vyrástla a čo znamenala Doporučený
Napísal(a) Ing. Zlatica Halková
Spomienková slávnosť pri príležitosti 150. výročia úmrtia významnej osobnosti našich dejín, rodáka Pavla Jozefa Šafárika sa dňa 25. júna 2011 v Kobeliarove začala slávnostnými službami Božími v evanjelickom kostole a.v. Dôstojnosť a úctu prišli prejaviť nielen domáci obyvatelia, ale aj ľudia zo širokého okolia. Stretli sa tu aj matičiari z okresu Rožňava s matičiarmi z Košíc. Slová a piesne Mgr. Miroslava Maťa upokojovali naše uponáhľané myšlienky. Všetkých vzácnych hostí privítal starosta obce Jaroslav Nemčko, program uvádzala Janka Regrutová. Odbornú prednášku predniesol pán profesor Jozef Kafka z Košíc. V kultúrnom programe sa predstavila najprv SS P. J. Šafárika z Kobeliarova pod
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.