Gájer. Zišli sa v reštaurácii Istropolis na Trnavskom mýte v Bratislave ešte koncom novembra uplynulého roka. Aj keď podujatie uskutočnili v rámci Mikulášskeho večierka, najdôležitejším bodom stretnutia bolo uvedenie knihy Almanach spomienok na Tisovec. Prispelo doň 21 autorov, ktorými sú: Julo Farkaš, Štefan Homoľa, František Hortenský, Vladimír Húska, Vierka Jajcajová rod. Hennelová, Božena Kopečná, rod. Weisenpacherová, Zuzana Krajčušková rod. Molnárová, Cyril Kraus, Milan Kriška, Rudo Krivoš, Ondrej Laciak, Milina Laudárová rod. Zmijová, Viera Lukáčová rod. Donovalová, Danuša Martincová rod. Hortenská, Jolana Mazáková rod. Mihóková, Ján Pašiak, Adela Sláviková rod. Zalcerová, Jaroslav Urban, Ján Valentík, Vladimír Zmija a Mojmír Zúrik. Knihu zdobí viac ako 80 dobových fotografií a pohľadníc, ktoré poskytli Luboš Baník, Marína Daxnerová, rod. Vencľová, Ivan Dianiška,
Ria Jahnová, rod. Dianišková, Božena Kopečná, rod. Weinsenpacherová, Ján Pašiak. Pre úplnosť dodajme, že táto kniha je venovaná pamiatke Sama Gájera a krstili ju členovia jeho rodiny.
Pán František Bábela z Tisovca uverejnil v januárovom čísle Tisovského mesačníka recenziu tejto knihy. Vyberám z nej niekoľko údajov:
I narodila sa vytúžená knižočka,
hoci zdĺhavý a bolestivý pôrod mala.
Chvála, chvála, chvála!
Chvála jej,
chvála i všetkým tým, pričinením ktorých
sa z túžby a vidiny realitou –
vzácnym artefaktom stala!
A pritom zrodená, uhnetená
z chudobného mála.
„Prológom k tomuto edičnému činu a zároveň aj objasnením motivácie vydať Almanach spomienok na Tisovec môže byť úvodná výzva Jána Pašiaka, inak hlavného aktéra celého tohto podujatia, z ktorého citujem: „Prosbopis obracajúci sa na všetkých členov nášho Spolku rodákov a priateľov mesta Tisovec a nimi oslovených ďalších rodákov a priateľou malého veľkého mesta Tisovec, ktorí by boli ochotní napísať svoje spomienky na Tisovec. Spomienky nemajú určený obsah a ani rozsah, ale sa snažia vystihnúť jeho genius loci, jeho hodnoty a naše vzťahy k nim. Chceli by sme zachovať tieto spomienky, aby sa nestratili vo víre času." Do almanachu prispelo 21 autorov rôznych profesií, prevažne z oblasti kultúry, umenia, ale aj inak spoločensky exponovaných (príspevkami motivačne i tematicky rôzne zameranými, dlhšími i kratšími jednoproblémovými, rôznej štylistickej úrovne, od brilantného štýlu renomovaných publicistov, umelcov, až po jednoduché, ale vždy zaujímavé a najmä precítené rozprávanie).
Týka sa to najmä autorov rodákov z Tisovca, ktorí doma, v náručí rodného kraja od detstva až do dospelosti nasávali do seba pestrú zmes farieb, vôní, citových vzruchov jeho prírodného i spoločensko-kultúrneho koloritu z bohatej studnice tradícií vo všetkých fázach svojho dospievania. Lebo rodný kraj, domov, detstvo, mladé roky - to sú priestorové, časové i duchovné súradnice nášho života, ktoré vymedzujú to najkrajšie, najvzácnejšie i najdôležitejšie z neho. Najmä detstvo. Detstvo mi pripadá ako krátkodobá recidíva a nádherná expozitúra biblického raja na zemi pre každú generáciu maličkých. Väčšinou všetko, čo sme v detstve prežili, má pre nás punc euforickej sviatočnosti, napodiv aj v prípade, že sme mali detstvo zakalené biedou, či iným príkorím. Svetlá prevládajú nad tieňmi. Všetky štyri uvedené duchovné hodnoty: citová zakotvenosť človeka v rodnom kraji, v domove, v našom srdci doživotne rezonujúce šantivé hlasy detstva i reminiscencie na mladé roky nás po celý život vitalizujú, zásobujú nás novou energiou tak, ako korene zásobujú potrebnými živinami na svoj strom. A ako svätojánske mušky nám potom útechovo nostalgicky blikajú v prítmí staroby.
I narodila sa vytúžená knižočka...
A ja zdôrazniť chcem,
že nie je to ozaj strohá
suchopárna memoárová próza.
Je to nevšedná báseň
prítulnosti, lásky vďačných detí
rodnému domovu.
Pričom domov
je mnohoobsahový pojem
a má dve základné podoby:
reálne priestorové vyčlenenie
v prírodnom habite
i jeho stále zrkadlenie
v našej duši
hlboko v srdci ukryté.
František Bábela"
Pripravil O.D.
Fotografie sú použité z Almanachu spomienok na Tisovec za pomoci Mestskej knižnice AHS v Tisovci.
{jcomments on}
































Koniec roka býva obyčajne aj akousi retrospektívou toho, čo sme počas neho dosiahli, či nedosiahli, ale aj prezentáciou niečoho nového, čo sme mnohí ani nečakali. Obyčajne nás to potom zvykne potešiť a dlho na to spomíname.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-