Koniec roka býva obyčajne aj akousi retrospektívou toho, čo sme počas neho dosiahli, či nedosiahli, ale aj prezentáciou niečoho nového, čo sme mnohí ani nečakali. Obyčajne nás to potom zvykne potešiť a dlho na to spomíname. Gájer. Zišli sa v reštaurácii Istropolis na Trnavskom mýte v Bratislave ešte koncom novembra uplynulého roka. Aj keď podujatie uskutočnili v rámci Mikulášskeho večierka, najdôležitejším bodom stretnutia bolo uvedenie knihy Almanach spomienok na Tisovec. Prispelo doň 21 autorov, ktorými sú: Julo Farkaš, Štefan Homoľa, František Hortenský, Vladimír Húska, Vierka Jajcajová rod. Hennelová, Božena Kopečná, rod. Weisenpacherová, Zuzana Krajčušková rod. Molnárová, Cyril Kraus, Milan Kriška, Rudo Krivoš, Ondrej Laciak, Milina Laudárová rod. Zmijová, Viera Lukáčová rod. Donovalová, Danuša Martincová rod. Hortenská, Jolana Mazáková rod. Mihóková, Ján Pašiak, Adela Sláviková rod. Zalcerová, Jaroslav Urban, Ján Valentík, Vladimír Zmija a Mojmír Zúrik. Knihu zdobí viac ako 80 dobových fotografií a pohľadníc, ktoré poskytli Luboš Baník, Marína Daxnerová, rod. Vencľová, Ivan Dianiška,
Ria Jahnová, rod. Dianišková, Božena Kopečná, rod. Weinsenpacherová, Ján Pašiak. Pre úplnosť dodajme, že táto kniha je venovaná pamiatke Sama Gájera a krstili ju členovia jeho rodiny.
Pán František Bábela z Tisovca uverejnil v januárovom čísle Tisovského mesačníka recenziu tejto knihy. Vyberám z nej niekoľko údajov:
I narodila sa vytúžená knižočka,
hoci zdĺhavý a bolestivý pôrod mala.
Chvála, chvála, chvála!
Chvála jej,
chvála i všetkým tým, pričinením ktorých
sa z túžby a vidiny realitou –
vzácnym artefaktom stala!
A pritom zrodená, uhnetená
z chudobného mála.
„Prológom k tomuto edičnému činu a zároveň aj objasnením motivácie vydať Almanach spomienok na Tisovec môže byť úvodná výzva Jána Pašiaka, inak hlavného aktéra celého tohto podujatia, z ktorého citujem: „Prosbopis obracajúci sa na všetkých členov nášho Spolku rodákov a priateľov mesta Tisovec a nimi oslovených ďalších rodákov a priateľou malého veľkého mesta Tisovec, ktorí by boli ochotní napísať svoje spomienky na Tisovec. Spomienky nemajú určený obsah a ani rozsah, ale sa snažia vystihnúť jeho genius loci, jeho hodnoty a naše vzťahy k nim. Chceli by sme zachovať tieto spomienky, aby sa nestratili vo víre času." Do almanachu prispelo 21 autorov rôznych profesií, prevažne z oblasti kultúry, umenia, ale aj inak spoločensky exponovaných (príspevkami motivačne i tematicky rôzne zameranými, dlhšími i kratšími jednoproblémovými, rôznej štylistickej úrovne, od brilantného štýlu renomovaných publicistov, umelcov, až po jednoduché, ale vždy zaujímavé a najmä precítené rozprávanie).
Týka sa to najmä autorov rodákov z Tisovca, ktorí doma, v náručí rodného kraja od detstva až do dospelosti nasávali do seba pestrú zmes farieb, vôní, citových vzruchov jeho prírodného i spoločensko-kultúrneho koloritu z bohatej studnice tradícií vo všetkých fázach svojho dospievania. Lebo rodný kraj, domov, detstvo, mladé roky - to sú priestorové, časové i duchovné súradnice nášho života, ktoré vymedzujú to najkrajšie, najvzácnejšie i najdôležitejšie z neho. Najmä detstvo. Detstvo mi pripadá ako krátkodobá recidíva a nádherná expozitúra biblického raja na zemi pre každú generáciu maličkých. Väčšinou všetko, čo sme v detstve prežili, má pre nás punc euforickej sviatočnosti, napodiv aj v prípade, že sme mali detstvo zakalené biedou, či iným príkorím. Svetlá prevládajú nad tieňmi. Všetky štyri uvedené duchovné hodnoty: citová zakotvenosť človeka v rodnom kraji, v domove, v našom srdci doživotne rezonujúce šantivé hlasy detstva i reminiscencie na mladé roky nás po celý život vitalizujú, zásobujú nás novou energiou tak, ako korene zásobujú potrebnými živinami na svoj strom. A ako svätojánske mušky nám potom útechovo nostalgicky blikajú v prítmí staroby.
I narodila sa vytúžená knižočka...
A ja zdôrazniť chcem,
že nie je to ozaj strohá
suchopárna memoárová próza.
Je to nevšedná báseň
prítulnosti, lásky vďačných detí
rodnému domovu.
Pričom domov
je mnohoobsahový pojem
a má dve základné podoby:
reálne priestorové vyčlenenie
v prírodnom habite
i jeho stále zrkadlenie
v našej duši
hlboko v srdci ukryté.
František Bábela"
Pripravil O.D.
Fotografie sú použité z Almanachu spomienok na Tisovec za pomoci Mestskej knižnice AHS v Tisovci.
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.