O desiatej hodine sa konali v miestnom kostole ECAV Slávnostné služby Božie, kde sa stretli terajší občania obce s rodákmi z Čiernej Lehoty, ktorí prijali pozvanie starostky obce. Všetci zúčastnení rodáci i hostia sa o pol dvanástej zišli v sále kultúrneho domu, kde ich starostka obce, zástupkyňa starostky, členovia obecného zastupiteľstva i členovia ZPOZ privítali, pripravili pre nich program i malé suveníry pre spomienku na tento deň. Každý z nich sa predstavil a povedal o sebe pár slov, pretože mnohí sa už nepoznali, hlavne kde vekový rozdiel bol viac ako 10 rokov. Pozvaní rodáci mali viac ako 60 rokov. Mnohí boli zo vzdialenejších kútov Slovenska či Čiech a tak im iste dobre padlo malé pohostenie na pripravenej recepcii, kde okrem teraz zaužívaných dobrôt , boli pripravené gemerské guľky, bryndzové pirohy, výborný domáci syr a kopa dobrých zákuskov a pagáčov.
O pol druhej popoludní sa účastníkom stretnutia predstavila domáca folklórna skupina Lehoťanka a folklórna skupina Dubina z Rožňavy.
Večer bol venovaný zábave, do tanca hrala skupina Metalena z Revúcej a vraj hrala veľmi dobre, zábavajúci sa rozchádzali ráno. No krásny vydarený deň.
Všetky hodiny statočnej práce
starostky obce, obecného zastupiteľstva a ostatných obyvateľov obce, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o bezproblémový priebeh Dní obce, boli odmenené hodnotením zúčastnených rodákov, ktorí nešetrili slovami chvály. Podľa nich bolo všetko zorganizované tak, že oni sa cítili veľmi veľmi dobre. Dovoľte mi, aby som prv, ako napíšem so súhlasom opýtaných rodákov ich vyjadrenia ,poďakovala v mene občanov i v mene rodákov starostke obce Ing. Ivete Potočnej za pozvanie, obecnému zastupiteľstvu na čele so zástupkyňou starostky pani Máriou Jakobejovou nielen za celú organizáciu ale aj za priloženú ruku k dielu, Vladovi Oravcovi za pomoc a výborný guláš, Mgr. Michalovi Terraiovi za pomoc pri úprave pamätníkov a dokončenie brožúrky o Čiernej Lehote, ktorá vyšla s finančnou podporou Matice Slovenskej v Martine. Kvetoslave Gallovej za spoluorganizáciu pri realizácii Služieb Božích a večernej zábavy, za pomoc Lacovi Skokanovi a Mirovi Bubenčíkovi a všetkým, ktorí pomohli v piatok pri športovom popoludní, ktorí v sobotu priložili ruky k dielu pri upratovacích prácach. Veľká vďaka za pomoc patrí členkám FSk Lehoťanka a tiež ženám, ktoré piekli a varili miestne špeciality. Nech mi prepáčia tí, ktorých som nespomenula, ale mala som, tak zo srdca ďakujem aj tým. Tieto slová vďaky sú tu preto v takom veľkom rozsahu, lebo organizovanie takéhoto podujatia nie je záležitosťou jedného človeka, je to tímová práca a obec musí takouto udalosťou žiť. Toto sa nám naozaj podarilo.
Tiež sa chcem poďakovať za sponzorské príspevky nefinančnej formy (Ing. Ján Mráz, Csc.).
No a teraz sľúbené ohlasy rodákov:
![]() |
|
![]() |
|
|||
![]() |
|
![]() |
|
Všetci, ktorí mi dovolili napísať ich vyjadrenie, mi kládli na srdce: „VEĽMI VEĽKÉ ĎAKUJEM.“
Napísala: Darina Figúrová
Fotografie pripravil Michal Terrai
[cincopa A8NA10Mj9TZW]
{jcomments on}
































Človek je ako strom, zasadia ho do zeme a on si tam len tak rastie a zapustí korene. Ak človek odíde z rodnej zeme, ako keby vyťali strom, no korene zostanú. Kým zostanú korene, ostáva nádej, že sa možno, niekedy či raz, vrátime na miesto, kde sme korene zanechali. Takto nejako by som opísala stretnutie rodákov dňa 29.8.2015 v Čiernej Lehote. Ale pekne po poriadku. V dňoch 28.8. a 29.8. 2015 sme si v obci urobili z dní všedných dni sviatočné. Dni obce boli venované všetkým vekovým skupinám. Deti si prišli na svoje v piatok, na ihrisku sa mohli dosýta vyšantiť v nafukovacom hrade, zastrieľať si z luku, namaľovaním na tvár premeniť sa na svoje obľúbené zvieratko či rozprávkovú postavičku. Krik, detský džavot a hudba sa ozývali z chaty Pod Hájom celé popoludnie. Občania obce si položením vencov k miestnym pamätníkom uctili pamiatku tých, ktorí položili svoje životy za náš slobodný dnešok. Po tomto pietnom akte už z chaty rozvoniavali dva kotle výborného gulášu, občerstvenie a naozaj kopec dobrej nálady. Večer sa symbolicky rozhorela vatra, ktorá horela do neskorých nočných hodín. No pohodový to deň a večer, taký neformálny.



Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-