O desiatej hodine sa konali v miestnom kostole ECAV Slávnostné služby Božie, kde sa stretli terajší občania obce s rodákmi z Čiernej Lehoty, ktorí prijali pozvanie starostky obce. Všetci zúčastnení rodáci i hostia sa o pol dvanástej zišli v sále kultúrneho domu, kde ich starostka obce, zástupkyňa starostky, členovia obecného zastupiteľstva i členovia ZPOZ privítali, pripravili pre nich program i malé suveníry pre spomienku na tento deň. Každý z nich sa predstavil a povedal o sebe pár slov, pretože mnohí sa už nepoznali, hlavne kde vekový rozdiel bol viac ako 10 rokov. Pozvaní rodáci mali viac ako 60 rokov. Mnohí boli zo vzdialenejších kútov Slovenska či Čiech a tak im iste dobre padlo malé pohostenie na pripravenej recepcii, kde okrem teraz zaužívaných dobrôt , boli pripravené gemerské guľky, bryndzové pirohy, výborný domáci syr a kopa dobrých zákuskov a pagáčov.
O pol druhej popoludní sa účastníkom stretnutia predstavila domáca folklórna skupina Lehoťanka a folklórna skupina Dubina z Rožňavy.
Večer bol venovaný zábave, do tanca hrala skupina Metalena z Revúcej a vraj hrala veľmi dobre, zábavajúci sa rozchádzali ráno. No krásny vydarený deň.
Všetky hodiny statočnej práce
starostky obce, obecného zastupiteľstva a ostatných obyvateľov obce, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o bezproblémový priebeh Dní obce, boli odmenené hodnotením zúčastnených rodákov, ktorí nešetrili slovami chvály. Podľa nich bolo všetko zorganizované tak, že oni sa cítili veľmi veľmi dobre. Dovoľte mi, aby som prv, ako napíšem so súhlasom opýtaných rodákov ich vyjadrenia ,poďakovala v mene občanov i v mene rodákov starostke obce Ing. Ivete Potočnej za pozvanie, obecnému zastupiteľstvu na čele so zástupkyňou starostky pani Máriou Jakobejovou nielen za celú organizáciu ale aj za priloženú ruku k dielu, Vladovi Oravcovi za pomoc a výborný guláš, Mgr. Michalovi Terraiovi za pomoc pri úprave pamätníkov a dokončenie brožúrky o Čiernej Lehote, ktorá vyšla s finančnou podporou Matice Slovenskej v Martine. Kvetoslave Gallovej za spoluorganizáciu pri realizácii Služieb Božích a večernej zábavy, za pomoc Lacovi Skokanovi a Mirovi Bubenčíkovi a všetkým, ktorí pomohli v piatok pri športovom popoludní, ktorí v sobotu priložili ruky k dielu pri upratovacích prácach. Veľká vďaka za pomoc patrí členkám FSk Lehoťanka a tiež ženám, ktoré piekli a varili miestne špeciality. Nech mi prepáčia tí, ktorých som nespomenula, ale mala som, tak zo srdca ďakujem aj tým. Tieto slová vďaky sú tu preto v takom veľkom rozsahu, lebo organizovanie takéhoto podujatia nie je záležitosťou jedného človeka, je to tímová práca a obec musí takouto udalosťou žiť. Toto sa nám naozaj podarilo.
Tiež sa chcem poďakovať za sponzorské príspevky nefinančnej formy (Ing. Ján Mráz, Csc.).
No a teraz sľúbené ohlasy rodákov:
![]() |
|
![]() |
|
|||
![]() |
|
![]() |
|
Všetci, ktorí mi dovolili napísať ich vyjadrenie, mi kládli na srdce: „VEĽMI VEĽKÉ ĎAKUJEM.“
Napísala: Darina Figúrová
Fotografie pripravil Michal Terrai
[cincopa A8NA10Mj9TZW]
{jcomments on}
































Človek je ako strom, zasadia ho do zeme a on si tam len tak rastie a zapustí korene. Ak človek odíde z rodnej zeme, ako keby vyťali strom, no korene zostanú. Kým zostanú korene, ostáva nádej, že sa možno, niekedy či raz, vrátime na miesto, kde sme korene zanechali. Takto nejako by som opísala stretnutie rodákov dňa 29.8.2015 v Čiernej Lehote. Ale pekne po poriadku. V dňoch 28.8. a 29.8. 2015 sme si v obci urobili z dní všedných dni sviatočné. Dni obce boli venované všetkým vekovým skupinám. Deti si prišli na svoje v piatok, na ihrisku sa mohli dosýta vyšantiť v nafukovacom hrade, zastrieľať si z luku, namaľovaním na tvár premeniť sa na svoje obľúbené zvieratko či rozprávkovú postavičku. Krik, detský džavot a hudba sa ozývali z chaty Pod Hájom celé popoludnie. Občania obce si položením vencov k miestnym pamätníkom uctili pamiatku tých, ktorí položili svoje životy za náš slobodný dnešok. Po tomto pietnom akte už z chaty rozvoniavali dva kotle výborného gulášu, občerstvenie a naozaj kopec dobrej nálady. Večer sa symbolicky rozhorela vatra, ktorá horela do neskorých nočných hodín. No pohodový to deň a večer, taký neformálny.



Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.