Aj tentokrát prinesie toto Svetlo lásky a pokoja Družina roka – tento rok družina Zebry z Bratislavy.
Tradícia odpaľovania Betlehemského svetla hovorí o jeho prevzatí v jednom z viedenských kostolov. Avšak tento rok je to už 30 rokov od prvého odpálenia a celá slávnostná ceremónia sa presunie do Linzu – mesta, kde celá táto novodobá tradícia začala. Ekumenická bohoslužba sa uskutoční v sobotu 15. decembra v Katedrále Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Mariendom).
Ako už býva zvykom, najbližšia sobota pred Štedrým dňom je ideálnym časom na rozvoz svetla vlakmi do každého kúta Slovenska.
Dňa 22. 12. 2018 sme sa stretli na železničnej stanici v Plešivci dobrovoľní hasiči z okresov Revúca a Rožňava – DHZ Čierna Lehota, Jelšava a Muráň. Napriek 20 minútovému meškaniu rýchlika Sitno, panovala na stanici veselá nálada medzi čakajúcimi hasičmi. Ku hasičom sa pridali aj obyvatelia z okolia. Zrazu nastal sviatočný okamih plný lásky a sviatočnej nálady, chvíľa, kedy sme si všetci priali požehnané sviatky a každý šiel šíriť odkaz Betlehemského svetla.
Dobrovoľní hasiči z Muráňa v sobotu odovzdali svetlo v katolíckom kostole v Muránskej Dlhej Lúke, do zariadenia pre seniorov v Revúcej a obyvatelia Muráňa si mohli odpáliť svetlo na námestí. V nedeľu 23. 12. 2018 zavítali do katolíckych kostolov v Muráni a v Muránskej Lehote.
Prvá cesta jelšavských hasičov viedla do Zariadenia opatrovateľskej služby v Jelšave, kde ich už obyvatelia čakali. V podvečerných hodinách si obyvatelia Jelšavy mohli odpáliť Svetlo lásky na Mestskom úrade. V nedeľu zavítali na svätú omšu do kostola sv. Petra a sv. Pavla.
Každé odpálenie svetielka odkazuje ďalej tiché prianie, aby sa pokoj a mier šírili v ľudských srdciach presne tak, ako sa od človeka k človeku šíri plameň Betlehemského svetla.
Gabriela Jakubecová
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a