Účinkujúci sa v jednotlivých častiach sa predstavili takto:
ROZPRÁVKA: Povedzte nám pastuškovia – vystúpenie detí - Bystränšätá (slovenská ľudová koleda), Ščedryk – spievali: Eva Dovcová a Dominika Ďurská (ukrajinská ľudová koleda v úprave M. Leontoviča), Somewhere - Eva Dovcová (G. Gerschwin, z muzikálu West Side Story), The NeverEnding story – Zuzana Poláková (G. Moroder k filmu Nekonečný príbeh).
LÁSKA: Ária Lauretty z opery Gianni Schicchi – O mio babbino caro - Eva Dovcová (G. Puccini), Lovestory, Nostalgia - Šimon Majerník (R. Kleidermann), Ária Rusalky z opery Rusalka - Měsíčku na nebi hlubokém - Dominika Ďurská (A. Dvořák), Radosť svetu (úprava - Philip Hamm), Murmures (R. Kleidermann) – Šimon Majerník.
MODLITBA: Hallelujah - Dominika Ďurská (L. Cohen), My Way - Zuzana Poláková (F. Sinatra), Ária Sylvy z operety Čardášová princezná - Heya, heya - Eva Dovcová (E. Kálmán), Andante - Es dur - Šimon Majerník (B. Smetana), Panis Angelicus – Šimon Majerník, Eva Dovcová, Dominika Ďurská (C. Franc).
VIANOCE: Nova radosť stala – Dominika Ďurská (ruská ľudová koleda), Tři oříšky pro Popelku - Zuzana Poláková (K. Svoboda, k filmu Popoluška), Počujete spievať zvony vianočné - vystúpenie detí - Bystränšätá (John R. Sweney, J. Procházka), Pieseň č.18 v evanjelickom spevníku – záverečná spoločná pieseň.
Veľká vďaka patrí predovšetkým Pánu Bohu za dostatok síl a trpezlivosti pri organizácii koncertu i doteraz vykonaných prácach na ev. kostole a samozrejme všetkým účinkujúcim a účastníkom koncertu, ktorí mali otvorené srdcia i pre prebiehajúcu zbierku na dokončenie týchto rekonštrukčných prác a vďaka ktorým výťažok koncertu dosiahol sumu 521,20 €. Pán Ježiš chce, aby sa cirkev, život nás, ktorí ju tvoríme aj v našej obci, stal miestom, z ktorého sa budú šíriť do spoločnosti nové myšlienky, nový prístup k životu. Cirkev – počínanie nás kresťanov, má byť už na pohľad takým pekným vzorom pre naše okolie, pre našich susedov. A tak chcem vyjadriť svoju úprimnú radosť z toho, že nám záleží na tom, aby takým bolo aj miesto, kde chodíme čerpať silu, radosť a zmysel pre svoj život, svoju námahu.
Zuzana Poláková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.